Pečie celé Slovensko, ale niektorí pečú lepšie ako iní...

10.12.2021

Snáď neexistuje Slovák, ktorý by o úspešnej televíznej šou nepočul alebo nevidel aspoň jednu epizódu, či jej kúsok. Čo je na nej také úžasné, že nás dokáže priklincovať k obrazovkám a láme rekordy v sledovanosti? Bude to asi už len samotnou predstavou sladkej chuti, ktorá v nás vzbudzuje príjemné pocity a spája sa s niečím dobrým. Nie nadarmo je práve sladká chuť považovaná za kráľovnú chutí. Príroda to zariadila tak, že to, čo je prirodzene sladké, je jedlé a bohaté na energiu, čo naši dávni predkovia presne potrebovali k prežitiu. Sladká chuť zároveň tlmí bolesť, znižuje vyčerpanie a má pozitívne účinky na duševnú pohodu, pretože v tele sa to, čo je sladké, premieňa pomocou zložitých chemických reakcií na tie správne hormóny, ktoré môžu navodiť príjemné pocity a sú známe ako hormóny šťastia. U človeka je chuť na sladké od nepamäti zakódovaná v génoch, pretože sa spája s potravou, ktorá poskytuje potrebnú výživu, je energeticky výdatná a navyše výborne chutí. Vďaka pokroku dnes nemusí človek deň čo deň zápasiť o prežitie v drsnom prostredí, a tak by sladkú potravu každý deň ani nepotreboval, avšak chuť na sladké nám zostala a hlási sa pravidelne o slovo a to práve vďaka oným šťastným hormónom. Napriek rozšírenému názoru o škodlivosti cukru, cukry v kvalitnej podobe by podľa odborníkov na výživu mali zostať súčasťou aj zdravého a vyváženého jedálnička, pretože bez nich človek pociťuje vyčerpanosť, spomaľuje sa mu metabolizmus, lebo na získanie energie musí používať iné zložitejšie a dlhšie trvajúce procesy spaľovania tukov, vďaka čomu síce chudneme, ale cítime sa ako spomalený vyžmýkaný citrón...

Sladké jedlo navyše v prírode vyzerá lákavo a to celkom zámerne, pretože aby sa rastliny mohli rozmnožovať a rodiť plody, potrebujú pomoc zo zvieracej ríše a jej zástupcov lákajú práve svojou sladkosťou. A televízni producenti pochopili, že sladké jedlo dobre vyzerá aj na televíznej obrazovke a tak nás spoľahlivo lákajú k sledovaniu rôznych relácií o pečení, pretože predstava pečenia sa spája s bezpečím domova, vôňa šíriaca sa ním evokuje víkend, kedy sa čas trošku spomalí a nám je aspoň na chvíľku dobre. V našom jazyku sa už ustálilo slovné spojenie „káva a koláčik“ a jednoznačne sa spája s chvíľkou pre seba, svoju kamarátku či susedu. Je to moment dňa, kedy na chvíľu problémy ustúpia krásnej vôni a lahodnej chuti a svet sa zdá byť lepším, než akým v skutočnosti je. A táto televízna šou nám ponúka všetky tieto emócie plnými priehrštiami a tak nedeľu čo nedeľu tisícky Slovákov olizujú krémy spolu so sympatickými moderátormi a degustujú všakovaké dezerty so skúsenými porotkyňami. Nie každý je však zdatný v pečení ako súťažiaci v tejto šou a ani zďaleka nie každý je schopný (a ochotný) cez víkend doma vykúzliť niekoľkoposchodovú tortu v tvare známeho svetového monumentu alebo sa hodiny piplať s laskonkami či francúzskymi veterníkmi. Väčšina prostého slovenského ľudu sa uspokojí s rýchlym hrnčekovým receptom, kedy pomocou šálky nahádžeme pár ingrediencií do jednej misky, všetko zamiešame a vylejeme na plech. Vzniknuté cesto prípadne polejeme hotovou čokoládovou polevou od doktora Oetkera a efektne posypeme kokosom. Víkendový koláč pre rodinu je hotový, rodina nás chváli do nebies a my si spokojne a s hrdosťou vychutnávame svoje dielo pri nedeľnej kávičke a pozveme naň aj susedu, prípadne ho donesieme v pondelok kolegom v práci. Vraví sa, že v jednoduchosti je krása a na vyššie spomenutom spôsobe pečenia nie je vôbec nič zlé. Sladká chuť na jazyku a omamná vôňa hrnčekového koláča spoľahlivo zaženú škaredosti, uspokoja chuť na sladké a pritom nespôsobia trápenie sa s cukrárskymi finesami rôznorodosti textúr v dezerte alebo jeho sofistikovanou dekoráciou.

Sú medzi nami ale aj výnimky, pre ktorých je pečenie nielen radosťou a víkendovým relaxom, ale aj výzvou premeniť múku, vajcia, maslo a kakao na umelecké dielo a ja by som nebola úprimná, keby som sa nepriznala, že z času na čas zatúžim po ich dokonalých výtvoroch. Hovorím o majstroch cukrároch, pre ktorých pri pečení nič nie je nemožné a v ich dezertoch je cesto vždy správne prepečené, čokoláda krásne lesklá a chrumkavá, krém dokonale dohladka vyšľahaný a chuť vyšperkovaná do posledného detailu. Dezert od takého „chef patissier“ sa od toho nášho hrnčekového líši hneď v niekoľkých bodoch:

1. Vzhľad. Už len pohľad na dezert vás ma posadiť na stoličku a prinútiť otvoriť ústa od úžasu, že niečo také je možné vytvoriť z jedlých potravín. Je vítané, ak dezert má tvar potraviny, ktorá predstavuje dominantnú chuť. A tak sa vo vitríne stretnete s koláčikmi v tvare pomaranča, kokosového orecha, tekvice, maliny či jablka hýriacimi farbami docielenými len prírodnými farbivami, respektíve samotnou potravinou. V každom prípade sa dbá, aby dezert pôsobil luxusne, exkluzívne a výnimočne, nešetrí sa na jedlom zlate a mimoriadnej obľube sa teší mirror glaze (zrkadlová poleva), vďaka ktorej vytvoríte zaujímavé farebné odtiene a najmä efektný lesk, ktorý luxusný dojem už len podčiarkne.

2. Kvalita surovín. Jednoznačne sa siaha po tých najlepších, od čoho sa potom odvíja vyššia cena takýchto dezertov. Pravá belgická čokoláda, vajíčka od šťastných sliepočiek, vysokopercentná čerstvá smotana, múka od prestížneho alebo lokálneho mlynára, kakao len z férových a ekologických fariem uplatňujúc princíp from bean to bar – teda všetko si vyrobím sám, pričom polotovary majú do takejto cukrárenskej výroby vstup zakázaný. Naša hotová poleva od doktora Oetkera by teda ostala pred dverami a aj odtiaľ by ju hnali metlami čo najďalej.

3. Vrstvy. Takýto dezert sa musí skladať z viacerých rôznych vrstiev s rôznymi štruktúrami. Ideálne aspoň dva rôzne druhy cesta v podobe tenučkej chrumkavej maslovej sušienky, na ktorej je posadené vláčne cesto so zaujímavou príchuťou, nasleduje prekvapenie vo vnútri v podobe ovocnej alebo chrumkavej zložky obalenej v ochutenom kréme ľahučkom ako vánok, to celé zakryté čokoládovým kabátikom v podobe chrumkavej polevy alebo hladkej ganache. Dbá sa na to, aby dezert mal viacero textúr – mäkkú, šťavnatú, krémovú, chrumkavú a to všetko umne prepojené navzájom lahodiacimi chuťami.

4. Spôsob konzumácie. Na rozdiel od rôznej (často väčšej ako menšej) veľkosti odkrojeného kusa z plechu nášho hrnčekového koláča si tieto luxusné dezerty úzkostlivo strážia svoju hmotnosť, čo spôsobí, že po ich konzumácii nemáte pocit presladenia ani preplnenia, len nadnášajúci pocit, že ste ochutnali niečo nebeské. Je absolútne nemysliteľné, žeby ste ho len tak schmatli do ruky a zožrali za pochodu z kuchyne do obývačky. Tieto dezerty sa nejedia – oni sa vychutnávajú. Pomaly, po malých sústach, po jednotlivých vrstvách – iba tak oceníte ich chuť, vôňu a kvalitu. Keď sa dosť vynadívate na ich krásu a odvážite sa do nich načrieť dezertnou vidličkou, začujete jedinečný praskot, aký dokáže vylúdiť jedine kvalitná čokoláda alebo chrumkavý karamel. Po rozkrojení sa pripravte na ovocnú, karamelovú alebo čokoládovú lávu, ktorá vám odhalí jemne sladký a lahodne ochutený krém a pripraví vás na chuťový zážitok schovaný vo vláčnom alebo chrumkavom ceste. Všetko dokopy zladené a premyslené do najmenšieho detailu. Takýto dezert si vyžaduje vašu plnú pozornosť, útočí na všetky zmysly a zastavuje čas, pretože všetko okolo vás prestane existovať a vy vnímate jedine jeho dokonalosť a harmóniu.

Ak si ťukáte na čelo, že to už zrejme preháňam, potom ste asi ešte nemali tú česť takýto dezert ochutnať a tí z vás, ktorí to šťastie už mali, teraz určite chápavo a súhlasne prikyvujú hlavami. Vyššie uvedené jednoznačne platí pre jedinečné a originálne dezerty Martina Devečku, ktorého som na svojom blogu už niekoľkokrát v dobrom spomínala, pretože si to skrátka zaslúži. Každý jeho dezert je zážitok, kvôli ktorému sadám do auta a nebanujem ísť 40 km tam a ďalších 40 km späť. Jeho dezerty sú vizuálne dokonalé a niekedy je ťažké uveriť, že sú jedlé, ale tieto pochybnosti sa vytratia v okamihu, keď sa do dezertu pustíte a potom to príde – explózia šťastia a obdivu nad jeho cukrárskymi zručnosťami. Mladý, nadšený, s obrovským talentom, originálnymi nápadmi a skvelou marketingovou stratégiou, vďaka ktorej sa kaviareň Arch Caffé, zastrčená v priemyselnej zóne Liptovského Mikuláša, stala pojmom a vyhľadávanou, či dokonca povinnou, zastávkou na ceste z Tatier do Bratislavy.

Ďalším žiarivým príkladom „haute patisserie“ (vysokej cukrárčiny) sú dezerty z bratislavskej francúzskej pekárne a cukrárne Le Miam. Pravá francúzska „patisserie“ v celej svojej kráse, sofistikovaný dizajn klasických francúzskych dezertov a krásne zladené chute prispôsobené aktuálnej sezóne s niekoľkými stálicami, ako je napríklad ich dezert „Luskáčik“ – dokonalá ukážka spojenia čokolády a lieskových orieškov. Bratislavčania môžu tríbiť svoje sladké chute aj na moderných a opäť dokonalých dezertoch Natache Pacal, ktorá sa podieľa aj na televíznej šou spomínanej v úvode ako odborný garant a poradca a to plným právom, pretože jej dezerty sú technicky dotiahnuté do absolútnej dokonalosti a hoci nie sú tak hravé ako Devečkove, ich vzhľad a chuť vás rovnako posadia na stoličku a budete žasnúť nad tým, že sa niekomu chce takto piplať s jedným koláčom.

Majstri nad majstrov v pečení sú ale nielen títo skvelí cukrári. Mnohí z nás nedajú dopustiť na naše mamy, či staré mamy, z ktorých má každá v zálohe nejaký ten rodinný koláč, ktorý si pýtame vždy, keď sa chystáme na návštevu alebo ktorý nesmie chýbať na vianočnom stole, pretože každá z nich dáva do cesta a plnky to najcennejšie – svoju lásku, ktorá vyváži všetky zložité cukrárske techniky. Som rada, že pečenie je vďaka dostupnosti cukrárskych polotovarov radosťou pre mnohé zaneprázdnené mamy, ktoré kúpia hotové cesto akéhokoľvek druhu, krém v prášku, ktorý stačí vyšľahať s mliekom, polevu rôznej farby a príchute a koláčik pre rodinu je na svete doslova za pár minút a ostane tak viac času na spoločné sladké chvíle. Takéto "pečenie" však nie je nič pre mňa, pretože už keď sa do nejakého koláča pustím, tak pekne od podlahy, nech to stojí za to a nech si to poriadne užijem. Pečenie je pre mňa relaxom, osobnou výzvou i spôsobom poďakovania, keďže sa s výsledkami svojho cukrárskeho snaženia (ak sa dielo podarí) vždy rada podelím s tými, ktorých mám rada, pretože pečenie je radosť, ktorú sa oplatí rozdávať ďalej a tak teda pečme vo veľkom a kľudne aj celé Slovensko, nech je tej radosti na svete čo najviac!

Sladké jazykové okienko

22.3.2020

Jazyky sú moja vášeň a môj vlastný jazyk milujem a s láskou sa oň starám. Jazyk je pre mňa samozrejme prostriedok dorozumievania a komunikácie, ale zároveň zmyslový orgán, ktorý je vďaka citlivým chuťovým pohárikom zdrojom potešenia a uspokojenia. Preto sa snažím starať sa aj o tento malý kúsok svojho tela s čo najväčšou opatrnosťou, pretože kvôli chemoterapii a následnej liečbe viem, aké to je, keď sú chuťové poháriky úplne ochromené a vyradené z činnosti. Vtedy si človek uvedomí, ako dômyselne to príroda zariadila, aby tento zmyslový orgán chránil človeka a zároveň mu prinášal potešenie. Bez chuti vám skrátka nechutí a zjete čokoľvek, aj veci, ktoré vám inak nechutia a dokonca môžu byť pre vás nebezpečné. Všetko sa vtedy v ústach premieňa na hmotu rôznej konzistencie a vy dokážete rozlíšiť iba to, či je tá hmota tekutá alebo tuhá, hladká alebo hrudkovitá. Často som mala dojem, že konzumujem blato a pritom voňalo tak krásne! Ten rozdiel vo vnemoch chuťových a čuchových bol niekedy naozaj šokujúci. O to radšej som bola, keď sa mi chuť začala pomaly vracať a ja som mala príležitosť znovu objavovať svet chutí, ktorý mi postupne odhaľoval svoju rôznorodosť a bohatosť a ja som s vďakou prijímala VŠETKY chuťové vnemy. Naučilo ma to vážiť si každú potravinu a „upratať si“ rebríček mojich chutí.

Starám sa ale aj o môj materinský jazyk – slovenčinu - čítaním a písaním, či prekladom z a do cudzích jazykov a práve pri tej poslednej činnosti som si uvedomila, aký je náš jazyk bohatý a tvárny (na rozdiel od angličtiny napríklad). Moja vášeň pre sladkosti a cudzie jazyky ma tak priviedla k zisteniu, koľko v slovanských jazykoch existuje slov, ktoré pomenúvajú niečo sladké. Koláč, dezert, zákusok, torta, rezy ... (v angličtine - „cake“). Ďalšou veľkou skupinou slov pomenúvajúce sladké potešenie pre naše chuťové poháriky sú konkrétnejšie slová, ktoré vychádzajú najmä z tvaru dezertu: roláda, závin, štrúdľa, buchta, bábovka, bublanina, šiška, špic, kocka, venček, košíčky (v angličtine – „cake“). Iné prezrádzajú hlavnú ingredienciu: makovník, perník, medovník, žemľovka (v angličtine – furt a stále „cake“). A niektoré názvy koláčikov sú skrátka nepreložiteľné – laskonka, veterník, štafetka, šamrole, griláž, trubičky, kokosky, pusinky, fánky, šuhajdy, štedrák, či taký opitý Izidor alebo oblíž prst.

Aj svet zákuskov má svoje módne trendy, ktoré sa logicky prejavujú aj v obohacovaní slovnej zásoby. Aktuálne sa to tu hemží cupcakami, cheesecakami, makronkami, donutmi, pri ktorých stále váham nad ich pravopisom a skloňovaním, ale pozor na nové americké šialenstvá v podobe hybridných koláčov – cronut (croissant a donut), crookies (croissant a cookies), caketoyz (koláče v tvare hračiek a vecí), townie (tarte a brownie) alebo brutálne farebné japonské Angel cakes, hravé cake pops (klasické koláčiky na paličke) a push cakes (tradičné koláče vrstvené v pohári). Myslím, že nájsť vhodné rýdzo slovenské pomenovanie môže byť zábavné. Z cronutu by sme sa mohli pokúsiť vytvoriť napríklad rožošku (rožok a šiška), crookies by mohol byť rožoláčik (rožok a koláčik) alebo rožienka (rožok a sušienka), ale zrejme bude rozumnejšie osvojiť si ich originálne názvy. Vďaka sociálnym sieťam cukrári vytvárajú aj trendy v zdobení. Hoci u nás stále dominujú gýčové poťahované torty, do popredia sa derú už aj torty zdobené farebným čerstvým drobným ovocím alebo kopou sladkostí, ale vo svete dnes dominujú brushstroke cakes (torty akoby zdobené ťahmi štetca) a letter cakes (nahé torty v tvare písmen a čísel zdobené ovocím a kvetmi). Niektoré dezerty sa však stanú stálicami a vďaka svojej obľúbenosti pretrvajú v nezmenenej podobe s nezmeneným názvom desaťročia. Mnohé sa tak preslávili, že si ich mená osvojili aj iné jazyky a niet pre ne „domorodý“ ekvivalent, ako je napríklad tiramisu, ktoré síce niektorí skloňujú podľa vzoru žena, ale nie je to gramaticky správne, pretože je to nesklonné podstatné meno stredného rodu. Vo svete nájdeme mnoho príkladov zákuskov, ktoré okrem skvelej chuti skrývajú v sebe aj príbeh alebo sa viažu na nejakú slávnu osobnosť, čo sa prejavilo aj v ich názvoch (Sacherova torta, Pavlovova, Napoleonova alebo Esterházyho torta, Gerbeaud rezy, Dobošova torta, Mozartove gule) a medzi pospolitým obyvateľstvom zľudoveli ako sacherka, žerbó alebo doboš. Ďalšie veľmi jasne naznačujú svoj geografický pôvod: schwarzwaldská torta, ovocná torta Florida, čokoládovo-banánová Kuba, parížska torta, jadranská torta, moravské koláče, valašské frgále, bratislavské a parížske rožky, londýnske rezy, linecké cesto, newyorský cheesecake, pričom niekedy prekvapene zistíte, že v Londýne žiadne londýnske rezy nepoznajú a ani v Paríži nenájdete parížske rožky.

Svet sladkých chutí a ich jazykových ekvivalentov v sebe skrátka skrýva množstvo zaujímavostí a ak váhate, čím vyplniť svoj čas doma, mám skvelé odporúčanie – upečte si niečo dobré a pátrajte po tom, kto, ako a kedy váš obľúbený koláč vymyslel... A pre tých jazykovo zdatnejších – skúste jeho názov preložiť do nejakého cudzieho jazyka, pomôcka: v angličtine to bude nejaký „cake“ (cream cake (krémeš), roll cake (roláda), yeast cake (kysnutý koláč), layer cake (torta), sponge cake (piškóta), bundt cake (bábovka), sheet cake (rezy)...) Tak pečte, pátrajte, prekladajte a hlavne rozmaznajte trošku svoje chuťové poháriky a OCHUTNÁVAJTE!

30 rokov sladkej revolúcie

15.11.2019

Nežná revolúcia je v týchto dňoch spomínaná zo všetkých strán - spomienky, nostalgia, očakávania a sklamania, ale i víťazstvá. To ma priviedlo na myšlienku prebádať, ako sa zmenili sladké chute Slovákov za uplynulých 30 rokov a aké zmeny sa udiali v slovenských cukrárňach. Začať treba vo východiskovom bode - teda v roku 1989. Unifikácia a minimálny výber, ale zároveň chuť a kvalita. Určite si pamätáte na klasickú ponuku každej cukrárne (takmer identicky rovnakej v každom meste) - veterník, špic, roláda, punčový rez, laskonka, jadranská torta a neodmysliteľný ovocný pohár (z dostupného kompótu, väčšinou jahodového) so šľahačkou. Šľahačka však bola šľahačkou, vaječný koňak v špici hustý a poctivý a plnky krémové. Po tridsiatich rokoch sa ponuka v bežných malomestských cukrárňach prakticky nezmenila, čo sa však o jej kvalite nedá povedať. Šľahačku nahrádza stužený rastlinný tuk, do plnky používajú mnohí nechutný margarín líšiaci sa len jednou molekulou od plastu, namiesto orechov čudné zmesi zložené z neviem čoho a o lekvári z obrovských plastových kýblov sa radšej nebudem ani zmieňovať. Dôvodom sú samozrejme čo najnižšie výrobné náklady a dlhšia trvanlivosť. Koláče vám síce vydržia "čerstvé" celý týždeň, ale ani vašej tráviacej sústave sa nepodarí stráviť tento náklad umelých tukov, cukrov a farbív za kratší čas. Ak vás teraz, pri príležitosti 30. výročia nežnej revolúcie, prepadne nostalgická túžba navštíviť cukráreň, kde ste ako malí chodievali na vynikajúce zákusky, je možné, že vás bude čakať viac sklamania ako potešenia, čoho príkladom je legendárna košická cukráreň Aida. Našťastie ani zďaleka nie je potrebné zanevrieť na socialistickú klasiku cukrárenských zákuskov, pretože stále existujú miesta, kde si svoje poctivé "socialistické" chute koláčov s nostalgiou pripomeniete, navyše v útulnom "nesocialistickom" prostredí. Takýmto miestom je napríklad cukráreň "KUUTS" v Bratislave, ktorú nájdete na rohu Kollárovho námestia a Obchodnej ulice. Vo vitrínke vás určite potešia krásne veterníky, obrovské parížske rožky, poriadne kúsky torty harlekýn a punčových rezov, medový krémeš, francúzska kocka, laskonky či legendárny sanquick rez. Pohodlné kreslá v príjemnom priestore starej budovy priam pozývajú na malé poobedňajšie zhrešenie pri kávičke. Zákusky sú dielom nadšencov z Kysúc ("kuuts" je starý názov pre Kysuce), ktorí našli odvahu priniesť do trendami nabitej Bratislavy starú dobrú klasiku v tej najlepšej podobe. Pracujú len s kvalitnými surovinami, smotana je smotanou a maslo maslom. To, čo však odlišuje túto cukráreň od akejkoľvek cukrárne spred 30 rokov, je kvalitná káva Danesi, celosvetovo renomovaná značka kávy tradičnej talianskej espresso kultúry, ktorá príjemne doplní lahodnú chuť zákuskov. Pamätám si na pomerne rozšírený socialistický zvyk ísť v nedeľu s rodinou do cukrárne na kávu a zákusok a táto bratislavská cukráreň je ideálna na to, aby ste tento zvyk obnovili:)

Posledné tri desaťročia však priniesli do sveta gastronómie a chutí nové trendy, ktoré vychádzajú z "výskumov amerických vedcov", ale aj zo záverov serióznych lekárskych štúdií a zohľadňujú zásady zdravého životného štýlu, pričom sa snažia zohľadniť aj mnohé stravovacie špecifiká a obmedzenia kvôli rôznym alergiám a intolerenciám, z ktorými sa akoby vrece roztrhlo. Niekedy je až unavujúco nemožné vyhnúť sa všetkým bezlepkovým a bezlaktózovým potravinám neobsahujúcim alergény alebo "zdravým" nízkotučným a nízkokalorickým potravinám neobsahujúcim žiadne prirodzené cukry, tuky a vlastne ani prirodzenú chuť. Osobitnou kapitolou je boj s palmovým tukom a rôznymi éčkami tým, že ich nahrádzame superzdravými surovinami pochádzajúcimi z opačného konca sveta, ktoré sú nášmu organizmu úplne cudzie (kokos, chia, goji, acai, physalis, maqui, quinoa ...) a tešíme sa, keď naša čokoládová tyčinka je obohatená o proteíny a vitamíny - vyrobené chemickou cestou. Náš trh zaplavili potraviny BIO, RAW a Fair Trade a je preto prirodzené, že na tieto trendy zareagovali aj cukrári a ako huby po daždi vznikajú kaviarne, kde "normálny" koláč nedostanete - všetko ku kávičke (bezkofeínovej) je bez lepku a laktózy, samozrejme bio, vegan a raw. Musím ale podotknúť, že aj táto módna vlna priniesla so sebou pozitívne momenty. Jedná sa o skupiny skutočne nadšených ľudí, ktorí zdravý životný štýl považujú nie za trend, ale prirodzenú samozrejmosť a spôsob života, čo sa následne prejavuje aj vo výsledkoch ich práce, ktorou sa snažia svoje presvedčenie propagovať a šíriť medzi prostý ľud. Jednou takouto skupinkou modernej cukrárenskej výroby sú aj "Cukrári", ktorí na slovenskom trhu pôsobia od roku 2013 a ich renomé a prestíž stále rastú. Ich zdravé vegan a raw torty a koláče sú 100% bez pridaných konzervantov, farbív, rafinovaného cukru a margarínu a preto chutia fantasticky. Ich výrobky si môžete objednať na internete a budú doručené priamo k vám alebo budete mať šťastie a ponúknu vám ich v niektorej z moderných kaviarní alebo reštaurácii, napríklad v "Caffé Lucaffé" na Kollárovom námestí v Bratislave (na prízemí budovy Amazonu), kde ku koláčiku ich výroby dostanete aj výbornú taliansku kávu. Určite nebudete ľutovať, ak si vyberiete napríklad bezlepkový orechovo-karamelový koláč, ktorý je ľahký, jemne sladký a 100% chutný, avšak ich ponuka (nad ktorou mi virtuálne vždy tečú slinky na ich internetových stránkach) je oveľa bohatšia, pričom zahŕňa aj teraz tak moderné cheesecaky, tortovú klasiku v originálnom modernom prevedení, ale aj spomínané raw a vegan torty, ktoré pripravujú na oddelenom pracovisku garantujúc, podľa ich slov, najvyššiu dostupnú kvalitu bez kompromisov.

Nežná revolúcia nám priniesla veľa spoločenských zmien (či už vnímaných pozitívne alebo naopak), ale najmä nám otvorila dvere do sveta a svetu k nám. Západná kultúra, dlhé desaťročia zakazovaná, k nám vtrhla plnou silou. Vďaka tomu sa medzi zákuskovú klasiku votreli cheesecaky, cupcaky a muffiny a v symbióze s týmto americkým a anglosaským vplyvom sa tíško do cukrární vplížila aj francúzska chic móda tzv. vysokej cukrárčiny vyznačujúca sa zložitou prípravou, eleganciou vzhľadu a sofistikovanosťou chutí. Francúzska "patisserie" je dlhodobo synonymom pre záruku maximálnej kvality a precíznosti. Práve takéto zákusky ochutnáte v známej a vyhľadávanej cukrárničke "LeMiam" na Špitálskej ulici v Bratislave. Elegancia ich dezertov a najmä ich výnimočne harmonická a originálne vystavaná chuť vás jednoducho nadchne. 

V poslednom období sa však na Slovensku preferuje návrat k tradíciám a tradičným hodnotám, popularitu získavajú tradičné slovenské a regionálne produkty, najlepšie "ako od babičky" a tak popri talianskych tiramisu, belgických pralinkách, švajčiarskej čokoláde a francúzskych makronkách sa slovenskí cukrári, po návrate zo zahraničia, kde získavali skúsenosti a kumšt u slávnych cukrárov, vracajú domov ku slovenskej klasike, používajúc lokálne produkty, avšak šmrncnuté avantgardou a pripravené modernými cukrárskymi metódami, čoho výsledkom sú potom jedinečné a vizuálne mimoriadne kreatívne dezerty, do ktorých vám je ľúto zahryznúť. Keď tak však urobíte, dostane vás autentická chuť našich poctivých a známych surovín. Takýto zážitok vám doprajú napríklad v kaviarni "Arch Caffé" v Liptovskom Mikuláši, ktorú nájdete netradične v odľahlej priemyselnej zóne a pritom majú stále plno ako na hlavnej promenáde či bratislavskom korze.

Môj malý prieskum dokazuje, že po tridsiatich rokoch sme našli nielen slobodu prejavu a sebavyjadrenia, ale i odvahu si ju užívať na náš slovenský spôsob, realizovať svoje sny a nehanbiť sa za naše slovenské korene. Nech teda nežne sladká revolúcia pokračuje a prináša i naďalej inšpiráciu našim talentovaným pekárom a cukrárom! My ostatní si to samozrejme náležite užijeme pri pravidlených návštevách ich malých sladkých útočíšť, keď nás prepadne nostalgická chuť na výborné zákusky starých dobrých čias.

Koláčová sobota

21.10.2019

Medzi moje najkrajšie spomienky na detstvo patria soboty a to napriek klasickému slovenskému zvyku vyupratovať a vypulírovať celý dom (vrátane pivničných priestorov, garáže, terasy a balkónov), vyprať prádlo z celého týždňa, prípadne poumývať okná a k tomu ešte obriadiť záhradku. Celé toto čistiace a upratovacie šialenstvo malo však svoju pozitívnu stránku - keďže nebolo kedy stáť pri hrncoch a vareniu sa venovala na prvý pohľad minimálna pozornosť, vybralo sa jedlo, ktoré sa ráno dalo do jedného hrnca alebo pekáča a varilo sa samo celé doobedie. Moja mama vlastne predbehla dobu minimálne o 30 rokov, keď už vtedy praktizovala dnes tak populárne "slow food" - jedlo, ktoré sa pripravuje pomaly a dlho, celý čas pri tom krásne vonia a pripravuje vás na skvelý chuťový zážitok, takže aj to upratovanie sa dalo prežiť vďaka vôňam, ktoré sa po dome šírili. Dusí sa to, pečie sa to, varí sa to veľmi dlho - čo to je? Tak napríklad - kapustnica, plnená paprika, šošovicová alebo fazuľová polievka s údeninkou, guláš alebo akékoľvek pečené mäsko (najlepšie bravčové s dusenou kapustou). Keď dom už voňal aj čistotou, prišiel čas, kedy sme si spolu sadli za stôl a unavení po dobre vykonanej práci sme si pomaly vychutnali zaslúženú odmenu. Čo ale "moje" soboty robí nezabudnuteľnými, to je najmä vôňa sobotňajších koláčov z kysnutého cesta, ktorého tajomstvá moja mama ovláda dokonale a premieňala ho na tie najlepšie orechové slimáky, moravské koláče s tvarohom a marhuľami, buchty s makom alebo slivkovým lekvárom, makový a kakaový závin (v našej rodine známy ako kakaovník, plný masla a sladkého granka) alebo takto na jeseň neprekonateľný "slivkáč" - kysnutý koláč so slivkami, škoricou a chrumkavou posýpkou. A tak sa v našom čerstvo upratanom dome šírila v sobotu poobede ďalšia vôňa - vôňa tých najlepších kysnutých koláčov mojej mamy a ja som sa nemohla dočkať, kedy budú upečené, aby som si mohla naložiť plný tanier a pri príbehoch v detských knižkách tríbiť svoje chuťové poháriky tými najdokonalejšími vnemami.

Vďaka cukrárni Arch Caffé v Liptovskom Mikuláši sa moje spomienky na koláčové soboty vrátili, pretože i tu sa práve v sobotu objavujú nové, vždy sezónne ladené kreácie mladého, ale mimoriadne talentovaného cukrára Martina Devečku. Z niektorých sa stanú stálice ich ponuky, ako sa to stalo s famóznymi karamelovými veterníkmi, makrónkami alebo kávovými zrnami, ale za ochutnanie stojí všetko, čo nájdete vo vitríne. Odporúčam jesennú lahôdku - cviklovo-čokoládové jablko, ktorého základ tvorí cviklovo-čokoládový brownie, vo vnútri nájdete bohatú a nadýchanú čokoládovú penu s cviklovo-malinovým gélom v čokoládovej škrupinke poliatej cviklovou glacage. Nesklame vás ani ich slávny veterník a kávové zrno, ktoré nadchne kávovou penou a maslovou sušienkou vo vnútri a príjemne prekvapí kávovou ganache v krehkej škrupinke z mliečnej čokolády. Ak sa vaša sobota nespája s upratovaním, ale skôr s rodinnými výletmi, začnite ich tu - perfektnými víkendovými raňajkami - croissantom alebo vianočkou s kakavkom, čokoládou alebo kávičkou, ktorú pripravujú zruční baristi, pričom môžete ochutnať aj netradičné kapučíno s čiernym uhlím. V každom prípade sa tu však určite zastavte na poobedňajší koláčik, ktorý nielenže uspokojí vaše chuťové poháriky a vycibrí ich tými najchutnejšími vnemami, ale jednoznačne poteší i váš zrak, pretože koláče vyzerajú ako umelecké diela a podľa originálneho tvaru presne viete, akú chuť v sebe ukrývajú. Na rozdiel od mnohých klasických cukrární tu teda nájdete dokonalú harmóniu oku lahodiacich zmyslových obrazov a chutí, navyše v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá sa síce nachádza v industriálnej zóne Liptovského Mikuláša, ale to očividne neprekáža množstvu jej stálych návštevníkov a vám určite stojí za odbočenie z hlavných trás.

Víkendy v našich končinách tradične patria rodine, priateľom a blízkym a nech už čas s nimi trávite akoukoľvek činnosťou, užite si ho naplno. Ja do budúcna hodlám tradíciu koláčových víkendov striktne dodržiavať a tríbiť svoje zmysly len tým najlepším, preto sa teším na vyhľadávanie miest, kde mi to bude umožnené, ale už teraz viem, že chuť koláčov mojej mamy neprekoná ani ten najtalentovanejší cukrár...

Veterníky - klasika, ktorá nesklame, ak ste na správnom mieste:)

6.12.2018

Klasika slovenských cukrární a kaviarní, ktorá len málokedy chýba v ponuke, je nepochybne veterník - zákusok vyrábaný z odpaľovaného cesta a plnený šľahačkovým krémom s rôznymi príchuťami, najobľúbenejší je však určite ten karamelový. Milujem tento koláčik, avšak po ochutnaní niekoľkých desiatok veterníkov všade možne viem, že nie je veterník ako veterník. Rozhodné nie vyrieknem pred vitrínou, v ktorej sú desať centimetrov vysoké veterníky, pretože mi je jasné, že šľahačka v nich je z rastlinných tukov obohatená o poriadnu dávku stužovača, čo určite vyčarí neskutočne lákavý tvar, ale o to uberie na chuti. Rovnaké nie dostanú veterníky s tmavým pripáleným cestom, podobne ako niekoľkodňové veterníky, akokoľvek pekne nastrojené a naservírované, pri ktorých je buď rozmočené cesto (tie s pravou šľahačkou) alebo majú obschnutý krém, čo sa stáva tým s umelou šľahačkou.

Obsluha to nemá teda so mňou ľahké, pretože pred objednaním veterníka ich zasypem kopou kontrolných otázok a podľa odpovedí niekedy z objednávky aj nič nie je. Na druhej strane musím priznať, že existujú miesta, ktoré plnia všetky moje veterníkové očakávania a nároky. Medzi ne rozhodne patria malé kiosky s miniveterníkmi Natache Pacal v Bratislave. Absolútne dokonale zvládnuté odpalované cesto, výborný krém a najmä super veľkosť, lebo si ich môžem dopriať aj viac a nemusím riešiť dilemu, ktorú z príchutí si vybrať (okrem karamelovej je v ponuke aj čokoláda-višňa, tiramisu, gaštan, lieskový oriešok a mak). 

S veľkosťou a tvarom sa pohrali aj pri výrobe fantastickej karamelovej verzie veterníka, ktorý som ochutnala v kaviarni Čáry-máry v Martine. Podlhovastý tvar, ozdobený tenučkými plátkami mliečnej čokolády, vanilková šľahačka a vnútro vyplnené slaným karamelom - naozaj kúzelné a fantastické.

Zatiaľ top veterník som ochutnala v ostravskej cukrárni Ollies, ktorý ju preslávil široko-ďaleko a patrí medzi ich ikonické dezerty. Tu ho totiž povýšili na tortu a tak dobrý šľahačkový krém (klasický aj karamelový), tak veľa karamelu a tak úžasne chrumkavá vrstva z lieskových orieškov uprostred sa jednoducho musí premeniť na dezert, po ktorého ochutnaní zažijete maximálne blaho a veterníkové očarenie. 

Nemôžem nespomenúť ešte francúzske "šik" veterníkové variácie, ktoré môžete ochutnať vo francúzskej cukrárni Le Miam v Bratislave. "Paris-Brest" plnený pralinkovým krémom, "Petit chou" s vanilkovým krémom a karamelovým vnútrom alebo podlhovasté "éclairy" s rôznymi náplňami vyšperkuje "croquembouche" - pyramída z mini vanilkových veterníčkov, ktorá je tradičným francúzskym svadobným alebo slávnostným dezertom pri mimoriadnych príležitostiach. 

Keď sa mi zacnie za výborným veterníkom, nemusím vždy cestovať cez pol republiky (alebo do zahraničia), stačí mi navštíviť miestnu cukráreň v Dolnom Kubíne, kde dostanem naozaj výborný karamelový veterník, avšak šanca je 50 na 50. Obsluhujúcemu personálu musím položiť dve zásadné otázky - sú dnešné? a sú z pravej šľahačky? Ak sú obe odpovede kladné, neváham a beriem si hneď dva. V opačnom prípade sa otáčam a nechávam staré veterníky alebo veterníky z rastinného tuku inak milej obsluhe. Doteraz som neprišla na kľúč, podľa ktorého pripravujú veterníky čerstvé a z naozajstnej šľahačky, a kedy naopak ponúkajú na pohľad také isté avšak takmer nejedlé staré veterníky alebo naplnené nechutnou umelou hmotou nič netušiam zákazníkom, z ktorých si mnohí pamätajú chuť len tých skvelých veterníkov a sú potom viac ako sklamaní. Kedysi v tejto cukrárni totiž ponúkali vždy len čerstvé a výborné koláčiky a vôbec netuším, prečo sa to dnes vlastne deje, keďže cena oboch verzií veterníka je rovnaká. No keď mám šťastný deň, dostanem veterník, ktorý stojí za podľahnutiu sladkému pokušeniu a ešte si oblížem všetky prsty, lebo veterník sa najlepšie je priamo z ruky, hoci mi krém lezie všetkými stranami a karamelová poleva sa mi lepí po celej tvári. Po zjedení ma teda čaká ešte čistenie niektorých častí tela (a niekedy aj odevu), ale chuťový zážitok je dokonalý:)

Ak teda milujete veterníky ako ja, cestujte a objavujte miesta, kde táto cukrárenská klasika chutí a napĺňa šťastím a hlavne - dajte mi o nich vedieť:)))

Tatranské grandhotely

18.11.2018

Nikdy som nepatrila k nadšeným turistom, ktorí majú potešenie z osemhodinových túr za každého počasia a príbehy stratených českých turistov v Tatrách boli pre mňa našťastie len zdrojom zábavy, nie osobnej skúsenosti. Zistila som však, že tatranské túry nemusia vždy viesť len po skalách a vyznačených chodníčkoch. Aj gurmán ako ja si môže užiť vysokohorský tatranský vzduch, pretože v Tatrách sa dá putovať po kaviarňach slávnych tatranských grandhotelov, ktoré sa snažia nadviazať na niekdajšie dobré meno a oprášiť svoju zašlú slávu. Magických 100 rokov od založenia prvej republiky zrejme inšpirovalo tatranských hoteliérov, aby ponúkli svojim klientom trochu prvorepublikovej atmosféry, teda obdobia, kedy zažívali svoj najväčší rozkvet. Prvorepublikovú noblesu ponúkajú nielen vďaka citlivej rekonštrukcii interiérov, ale aj prostredníctvom gastronomickej ponuky vo svojich reštauráciách a kaviarňach, ktoré sú zároveň miestom kultúrneho vyžitia vďaka koncertom súčasných umelcov, klavírnemu doprovodu víkendových popoludní alebo výstavám fotografií, či originálom cenných obrazov.

V Grand Hoteli v Starom Smokovci reštaurácia ponúka tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu a v štýlovo zariadenej kaviarni "Wilson" môžete ochutnať Grand Sacher tortu alebo klasický československý dezert - tortu Harlekýn. Bez náhlenia si dajte kávu alebo čaj (kľudne aj ten vysokopromilový tatranský, ktorý v ponuke nesmie chýbať) a prečítajte si o slávnych hosťoch, ktorí sedeli na tých istých fotelkách ako vy - T. G. Masaryk, Eduard Beneš, Vlasta Burian alebo kontroverzný Fidel Castro.

 Aby mohli staré tatranské grandhotely konkurovať novovybudovaným moderným wellness hotelom, pri rekonštrukcii museli aj títo storoční starčekovia myslieť na pohodlie a komfort svojich náročných a trošku zhýčkaných hostí a vytvoriť oázy so zurčiacou vodou, parou sáun a masážami skúsených rúk, dnes známymi "wellness zónami". Vďaka týmto moderným formám relaxu v krásnych historických priestoroch, kráse tatranských končiarov a ústretovému personálu môžete zažiť skutočný pocit dobrého bytia a žitia aj v legendárnom Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici. Nezabudnite si tam potom dať kávu a domáci jablkový koláčik s mandľami na terase s výhľadom na Lomnický štít alebo v secesných priestoroch reštaurácie pod krištáľovými lustrami.

V Tatranskej Lomnici sa vám bude tajiť dych aj v nedávno a kompletne vynovenom Hoteli Lomnica, kde noblesu a luxus prvorepublikových hotelových služieb zažijete na vlastnej koži (a peňaženke) mimoriadne intenzívne. Kaviareň "Mozart" je zhmotnením prvorepublikových tradícií, a pritom rešpektuje moderné trendy v príprave kávy, cukrárskych kreáciách či obsluhe. Dezert "Božský dotyk" s ozdobou z 24-karátového zlata je naozaj božskou kombináciou čokolády a karamelu a dezert "Lomnica", ktorý neochutnáte na žiadnom inom mieste, pretože je vytvorený hotelovým cukrárom len pre tento hotel, spája obľúbenú modernú čokoládovú ganache s tradičnými čučoriedkami, slaný karamel s liekovými orieškami a tvarohom. Výsledkom je neuveriteľný chuťový zážitok umocnený krásnymi priestormi a servírovaním na pravom čínskom porceláne. 

Takže, ak si nabudúce zabudnete pribaliť do Tatier správnu turistickú obuv, obdivujte ich krásu z terás kaviarní a cez secesné okná legendárnych grandhotelov, a hoci takto nedáte zabrať svalstvu nôh, určite uspokojíte aspoň svoje mlsné jazýčky. 

Kokosenie

02.09.2018

Aj keď sa zdá, že dnešný nadpis vymyslel koktajúci poľnohospodár, ktorý sa zaujíma o kosenie, pravdou je, že to bude o kokose. V poslednom období sa o kokose na internete spievajú chválospevy a jeho priaznivé účinky na naše zdravie podľa "zaručených" správ nepoznajú medze. Vraj pôsobí priaznivo na mozog, pečeň, imunitný a tráviaci systém, je zázračným liekom proti rakovine prostaty, pôsobí protikvasinkovo a proticholesterolovo, a naopak podporuje rast vlasov, pružnosť pleti a sústredenie sa. Väčšina "zdravých" a bio receptov používa kokos ako mantru a v obchodoch ho nájdete v mnohých podobách - ako kokosový tuk, kokosový olej, kokosovú múku alebo kokosovú vodu. Mne sa však najviac páči ako orech - veľký, pevný a trošku strapatý. Kokosový orech je pre mňa synonymom leta, bielych pláží a pirátov z Karibiku s Jackom Sparrowom na čele. Kokos v porovnaní s ostatnými orechami je ľahšie stráviteľný, menej kalorický a najviac mi chutí nastrúhaný. Možno preto nedám dosputiť na našu vianočnú klasiku - "kokosové štangle" - rezy z medového cesta obalené v kakaovej poleve a strúhanom kokose známe tiež ako kokosové ježe. Rovnako milujem kokosky alebo pralinkové trufy z bielej čokolády a kvapkou Baileys tiež obalené v kokose. Skrátka kokos v kombinácii s kakaom a čokoládou je nesmrteľná kombinácia, ktorá zaručene uspokojí maškrtné jazýčky. A vedia to zrejme aj v ružomberskej kaviarni Déjà vu, kde som len pred pár dňami ochutnala absolútne dokonalý koláčik "Bounty" - tenučké kakaové cesto preložené hrubou vrstvou hladkého kokosového krému a jemnou vrstvou nugátu, poliate čokoládou a samozrejme posypané strúhaným kokosom. Čerešničkou na torte bola káva s kokosovou penou a plátkami mandlí. Jednoducho rajská chuť, priam som počula šum Karibiku a videla Johnyho Deppa ako pod vplyvom karibského rumu žongluje s kokosovými orechami. Hoci sa kaviareň volá "Už videné", takúto úžasnú kokosovú nádielku som ani nevidela, ani nezažila, ale rada si tento zážitok zopakujem, aby som mohla pri olizovaní kokosovej peny z pier povedať - to som už videla. Ak patríte medzi kokosomilov, určite si nenechajte ujsť takúto výnimočnú príležitosť a navyše, podľa internetu, urobíte niečo pre svoje zdravie...

O vplyve štúrovcov na globalizáciu

Interiér kaviarne Štúrbaks

15.04.2018

Napriek tomu, že názov pripomína skôr tému dizertačnej práce, ide len o opis javu v žilinskom kraji. Navyše nemôžem povedať, že by som s nadšením spomínala na hodiny dejepisu, keď sa preberalo slovenské národné obrodenie a rovnako vlažné spomienky sa mi vynárajú aj v súvislosti s učením sa naspamäť slávneho "Mor ho", či iného buditeľského veľdiela. Boj štúrovcov za slobodu a rovnoprávnosť slovenského národa a jazyka sa mi vtedy zdal nezáživný a vzdialený, ale zdá sa, že som si na jeho pochopenie len musela pár rokov počkať, kým sa objavia noví "štúrovci", ktorí tiež bojujú za právoplatné miesto vo svete v ére globalizácie a amerikanizácie. Štúrovského ducha nadšenia a hrdosti som zažila nedávno v jednej originálnej žilinskej kaviarni Štúrbaks",  ktorá je dôkazom toho, že aj my Slováci vieme robiť konkurenta v gastrobiznise celosvetovým korporáciám a to typickým slovenským "Bohatým ber a chudobným dávaj". Bohatým Američanom zobrali nápad a za ľudové ceny ho ponúkli Žilinčanom, ktorí si ho s nadšením užívajú. Nielenže odvážne poslovenčili názov svetoznámeho amerického reťazca Starbucks, ale využili na to práve meno slávneho propagátora slovenského jazyka. Slovenská vynaliezavosť sa prejavila nielen vo vtipnej výmene dvoch samohlások, ale aj vo vpašovaní Ľudovítovho portrétu do pôvodného okrúhleho amerického loga. A to všetko s hrdosťou a gráciou, takže Američania, napriek zrejmej imitácii názvu, loga ale aj služieb, nemôžu nič namietať (pravdupovediac asi by tú prefíkanú podobnosť ani neodhalili). Od Američanov sa však Žilinčania predsa len v niečom líšia - kvalitou kávy, ktorú ponúkajú v zaujímavom modernom interiéri, ale aj so sebou vo vysokých papierových pohároch so štúrovským logom (po vzore svojho amerického bráška). Kávu im totiž pražia na severe Talianska v mestečku Castelgomberto, v malej rodinnej pražiarni La Marzotto s dlhoročnou tradíciou. Vďaka tomu chvalabohu ničím nepripomína tú riedku, presladenú a kávovej chuti a kofeínu poctivo zbavenú tekutinu, ktorú ponúkajú v americkom Starbuckse. Káva "od Štúra" je naopak chutná, hoci nie výnimočná, ale rozhodne pripomenie bohatú chuť talianskej kávy, ktorú podporí aj chuť niektorého z talianskych dezertov pripravovaných priamo na mieste z talianskej ricotty a mascarpone a slovenských džemov a ovocia. Mňa zlákal kúsok vanilkovej ricottovej torty s jahodami a čestne priznávam, že jeden mi bol málo. Niežeby by bol taký malý, ale bol jednoducho skvelý, čerstvý a za pár grošov:) Neostáva mi iné len sa stotožniť s ich mottom "Dušou slovenská, telom talianska". Presne taká je káva i celá kaviareň nesúca meno slávneho Ľudovíta, ktorý však v tomto prípade zrejme vymenil krásnu Adelu Ostrolúcku za temperamentnejšiu Talianku:)

Rovnaké motto by som použila aj pre zmrzlinu, na ktorej sa pravidelne zastavíme cestou zo Žiliny - v Belej. A zdá sa mi celkom symbolické lízať slovenskú zmrzlinu podľa receptúry, ktorú sme si zobrali od Talianov bohatých na skúsenosti s jej prípravou a cez okno auta obdivovať sochu Juraja Jánošíka v Terchovej. Slovenský národ sa zrejme za tie roky naučil využiť bohatstvo iných, vylepšiť ho a s pýchou a slovenskou hrdosťou dať tým, ktorí by si ho inak nemohli dovoliť. A tak národ slovenský povstal z prachu a biedy a postavil sa výzvam zajtrajška...

eF ako fašiangy

"Tiffany" v Banskej Bystrici

18.02.2018

Ani som sa nenazdala a tohtoročné fašiangy sú fuč. Fánky, fajnové šišky, francúzske toasty a fantastické palacinky - to sú moje sladké fašiangové pokušenia. Posledné menované sú typické pre francúzske fašiangy, ktoré vrcholia "tučným utorkom" (Mardi Gras) pred Popolcovou stredou, kedy sú palacinky s nutelou povinnou dennou dávkou prísunu kalorií. Vo Francúzsku existujú dokonca facebookové skupiny milovníkov tejto pochúťky, ktorí zdieľajú fotky svojej závislosti na nutelových palacinkách celý rok. Aj ja, vďaka svojej frankofílii (čo nie je žiadna zákerná choroba, len obdivovanie a zbožňovanie všetkého francúzskeho), dokážem oceniť skvelé palacinky pripravené podľa francúzskeho vzoru - veľké, tenučké, chrumkavé, s jednou dominantnou príchuťou podľa želania. Presne takéto palacinky sa mi podarilo nájsť u Tiffanyho v Banskej Bystrici, čo je výnimočný, industriálne zariadený podnik v centre mesta, kde dostanete svoje "favorite food" (obľúbené jedlo) presne tak, ako ho máte radi, či už ste milovník hamburgerov a hranoliek, francúzskych palaciniek alebo zdravých šalátov. Použité ingrediencie pochádzajú z blízkeho okolia, všetko je pripravované na mieste a poctivo a napriek tomu, že ponuka je obmedzená na pár jedál a závislá na sezónnej ponuke ovocia a zeleniny, je tu vždy plno. Vďaka ich systému objednávania však nečakáte nikdy príliš dlho a máte vždy miesto na sedenie. Do bystrického Tiffanyho sa vraciam najmä kvôli ich palacinkám - buď s jablkami, orechami a karamelom (zimná verzia) alebo s mascarpone a červeným ovocím (letná verzia). Samotné palacinky sú tenučké, krehučké a chrumkavé, podávané s presne takou náplňou, akú máte radi. Takže eF ako Tiffanyho favorite food...

Moje frankofilné ja vždy spozornie, keď zazrie alebo začuje prívlastok "palacinkáreň" a nič mu nedokáže zabrániť v tom, aby nepresvedčil celú rodinu na skúšobnú degustáciu. Vzhľadom na slovenský prístup k reštauračným službám však nie vždy daná palacinkáreň skúškou prejde. Presne ako v prípade dolnokubínskej "palacinkárne" na Lucenkovej ulici. Palacinka s karamelom pre môjho syna, palacinka s makom a slivkovým lekvárom pre mňa, dve čisté palacinky pre dcéru. Poprosíme bez šľahačky, bez ozdoby z ovocia a čokoládového topingu. Zdanlivo jednoduchú objednávku v prázdnej reštaurácii trvalo vybaviť viac ako 30 minút a výsledkom boli dva taniere s jednou čistou palacinkou dostatočne hrubou na to, aby sa už na pohľad na míle vzdialila jej francúzskemu originálu, jeden tanier s palacinkou zaliatou riedkou karamelovou šťavou a jeden tanier s palacinkou s riedkou nesladkou plnkou z maku rozmočeného v mlieku a tromi kôpkami hustého, trošku horkého slivkového lekváru. Chvíľku sme pozerali na tie prinesené štyri taniere, ktoré sme presunutím jednej čistej palacinky zredukovali na tri, čo už bolo adekvátnejšie pre tri osoby za stolom. Potom sme sa posmelili a pustili do ochutnania prinesených porcií, pričom sa jedlo podarilo dokončiť len tomu nastatočnejšiemu - môjmu synovi, ktorému ani kvapkajúci riedky karamel neprekážal v tom, aby nezahnal hlad po polhodinovom čakaní v prázdnej reštaurácii. To, že v tejto "palacinkárni" nebude všetko s kostolými poriadkom mi však malo dôjsť už na začiatku, keď som poprosila, aby moju makovú palacinku poliali maslom, a čašníčka mi povedala, že pochybuje, či ho majú. Pripravovať francúzske palacinky a nemať maslo? Takže eF ako úplne nefašiangové slovo - fuj.

Fašiangy frankofila môžu byť fascinujúce, ak nájde to správne miesto, kde mu chutí, ale aj fádne, či dokonca fatálne, ak narazí na falošnú palacinkáreň. Tento frivolný február ma priviedol k filozofickej úvahe, či sa mi podarí dosiahnuť, aby moja frankofília ostala v rovine fajnšmekra a neprerástla do diagnózy fanatika. Fundovanú odpoveď budem hľadať v nadchádzajúcom období pôstu.... alebo na Facebooku?

Všade samé makronky

Makronky z košickej Café de Paris

11.12.2017

Podobnosť s názvom americkej vianočnej komédie "Všade samé zvončeky" s Arnoldom Schwarzeneggerom v hlavnej úlohe nie je náhodná. Vo filme hlavný hrdina dal sľub svojej žene, že sa postará o vysnívaný darček pre svojho syna, ktorý túži po jedinej hračke "Turbomanovi". Zaneprázdnený otecko však na svoju povinnosť pozabudne a snaží sa situáciu zachrániť na poslednú chvíľu, avšak všetci Turbomani sú vypredaní. Zúfalý Arnold podniká zúfalé pokusy o jeho získanie, nie všetky úplne s kostolným poriadkom. Aj môj syn má vianočné prianie - makronky - také, aké sme spolu jedli vo Francúzsku! Keby som bývala v Paríži, presne viem, kde by som po ne zašla. Ladurée je pojmom a nekorunovaným makronkovým kráľom. Jeho makronky sú krehké, s primeranou dávkou náplne a klasickými príchuťami. Jeho renomé sa však primerane odráža aj na ich cene a tak by som možno pouvažovala nad ikonickými makronkami od Pierra Hermého, ktoré sú rovnako krehké, ale prekvapia netradičnými príchuťami. Keby sme žili v Prahe, jednoznačne by som sa vybrala na lov makroniek do Au Gourmand, ktoré sú krehučké a bohato plnené. V pražskej Petite France musíte mať na ne šťastie alebo si ich vopred objednať, inak môžete obísť naprázdno, pretože je o ne naozaj veľký záujem a niet sa čo čudovať - ich ovocné verzie sú jednoducho dokonalé a dokonale ovocné. Keby som bývala v Košiciach, synove vianočné prianie by som hravo splnila vďaka makronkám z kaviarne Café de Paris na Hlavnej ulici, kde ich pripravuje francúzsky cukrár Jean Charles Vanbeselaer. Jeho makronky majú krehučkú škrupinku, vo vnútri sú krásne vláčne a okrem tradičných príchutí vás príjemne prekvapia netradičné chute červeného vína alebo maku. Makronky sú symbolom tejto kaviarne a v predvianočnom čase sú dokonca súčasťou výzdoby. Keby som bývala na opačnej strane našej krajiny, v Bratislave, tiež by som si dokázala poradiť - objednala by som makronky online v Crème Chic, kde je mojím favoritom karamel a Baileys. 

Ja ale bývam ďaleko od všetkých týchto makronkových umelcov a tak mi zostávajú dve možnosti: pripraviť ich sama alebo vyskúšať makronky z miestnej cukrárne, ktoré však už na pohľad vzbudzujú podozrenie, že niečo s nimi nie je vporiadku. Po ich ochutnaní sa vaše podozrenie premení na krutú pravdu - o krehkých škrupinkách nemôže byť ani reči, jedná skôr o poriadne tvrdú a starú ulitu, ktorá je vyplnená farebnou hmotou neurčitej chuti. Dokonca budete mať podozrenie, že neprirodzená farba bola dosiahnutá vyschnutými temperkami, keďže v ústach budete cítiť chemickú zmes umelých aróm a dochucovadiel. Pri porovnaní s makronkami od Laduréeho však jednu podobnosť, či dokonca zhodu nájdete - ich šialenú cenu. No uznajte, že dať za túto makronkovú atrapu viac ako jedno euro je naozaj šialenstvo. Ak teda nechcem synovi servírovať mrazené makronky z istého obchodného reťazca známeho svojimi francúzskymi týždňami, neostáva mi iné ako sa pustiť do náročnej prípravy tohoto malého farebného pokušenia. Myslím, že film spomínaný na začiatku bude k tomu skvelou kulisou a motiváciou zároveň, lebo Arnoldovi sa vo filme samozrejme nakoniec synove vianočné prianie podarí splniť, dokonca niekoľkonásobne prekonať jeho očakávania. Takže horsa na nákup mandľovej múky, cukru, bielkov a želanej príchute (karamel a čokoláda). Čaká ma výzva a neľahká úloha dosiahnuť tú správnu krehkosť a vláčnosť, ale nech už moje makronky budú vyzerať a chutiť akokoľvek, budú obsahovať jednu ingredienciu, ktorá by chýbala všetkým slávnym cukrárom - rodičovskú lásku a ochotu obetovať čas i námahu, aby Vianoce boli farebné a chutili "tak ako vo Francúzsku"...

Mám ťa rada ako mak...

Maková torta z "Crème Chic"

05.11.2017

...a nemám tým na mysli Jozefa Maka, hlavnú postavu slovenskej klasiky od Jozefa Cígera Hronského, skôr sa jedná o parafrázu slávnej vety s rozprávky "Soľ nad zlato", ktorou Maruška vyjadrila, ako má rada svojho kráľovského otca.Ten ju za to nielenže vysmial, ale aj vyhodil z domu. Ako sa však ukáže na konci, potom ako si všetci v kráľovstve zakúsili nedostatok soli, Maruška má pravdu, lebo soľ je vzácna a potrebná - je nad zlato a bez nej všetko chutí ako blato. Mne sa prihodilo niečo podobné - brala som mak ako bežnú a obyčajnú potravinu, ale len do chvíle, kým ma osud nezavial na polroka do cudziny. Za makovník by som vraždila, za makový koláč s jablkami by som dala majetok a za buchty na pare so slivkovým lekvárom štedro posypaných makom by som sľúbila celé kráľovstvo. Veru, častokrát si neuvedomujeme vzácnosť niečoho, čoho máme dostatok, až kým je toho nedostatok. A v ďalekej cudzine je náš mak na listine zakázaných látok ako droga (čomu ochotne verím vzhľadom na moje abstinenčné príznaky), takže ho zoženiete len v minimálnej dávke ako posyp na pečivo za nehoráznu cenu. Pritom podľa posledných výskumov mak patrí medzi najzdravšie potraviny sveta. Má mnohé preukázateľne priaznivé účinky na náš organizmus - je výdatným zdrojom bielkovín a vitamínu D potrebného pre naše kosti, makový olej znižuje krvný tlak, zlepšuje pamäť, má ukľudňujúce účinky (krásne sa po ňom spí), tlmí bolesti hlavy, uvoľňuje svalové kŕče, je ideálnou voľbou pri bezlepkovej diéte, pretože plnohodnotne nahradí v koláčoch múku. Keďže je mak doslova nabitý prospešnými látkami pre naše telo, ich veľká koncentrácia môže mať za následok jeho pomalšie a ťažšie trávenie. Pomôže, ak si jeho konzumáciu doplníte o vhodný čaj, ktorý podporuje trávenie alebo si vyberiete ľahšie stráviteľnú variantu bieleho maku, ktorý má navyše výbornú orieškovú príchuť.

Určite mi dáte za pravdu, že mak, či už modrý, sivý alebo biely, úžasne chutí - jeho chuť je neobyčajná, neopakovateľná a ťažko nahraditeľná. Bez makových koláčov a maku si neviem predstaviť ani tradičné slovenské vianoce alebo svadobnú hostinu. Mak sa skvelo kombinuje s jablkami a slivkami, ale vyskúšajte aj hrušky, višne, maliny alebo citrón. Určite neurobíte chybu, ak mak ochutíte medom alebo rumom. Nemletý mak môžete pridať aj do slaného krehkého cesta - bude fantasticky chrumkať. Makom môžeme plniť, posýpať alebo obaľovať sladké jedlá, ale u gurmánov je známe aj jeho rovnako chutné použitie pri mäsitých jedlách. Zdá sa mi, že makové možnosti sú v kuchyni nekonečné a rozhodne stoja za vyskúšanie, pretože teraz už viem, že mak je podobne ako soľ potrebný, a keď ste v cudzine aj rovnako vzácny. A teraz už aj ja chápem, prečo mama každého Honzu z rozprávky, ktorý sa vybral do sveta, mu na cestu balila práve buchty s makom. Nabudúce sa tam tak vyberiem aj ja...

Aj krém môže byť šik

Tortička s gaštanovým krémom a šľahačkou z Crème Chic

15.10.2017

Zvyčajne sa prídavné meno "šik" používa na označenie elegantnej, jemnej dámy, ktorá decentne a s vkusom v nás vyvolá dojem luxusu a obdivu. Rovnaký dojem vo mne vyvolávajú aj koláčiky od bratislavských cukrárok z Crème Chic. Už na pohľad mimoriadne lákavé, s elegantnou precíznosťou zdobené, starostlivo servírované. To čo sľubuje pohľad, chuťové bunky dostanú priehrštím - jemná sladkosť, nevtieravá a pritom zreteľná chuť hlavnej ingrediencie, ich premyslená kombinácia - jednoducho gurmánske nebo. Obivuhodné je aj vlastnoručne vyrábané lístkové cesto, ktoré je krehučké a vonia masielkom. Avšak tou najväčšou prednosťou týchto zákuskov, ktoré vám doslova vezmú reč, je krém. Tak hodvábne jemný, tak nadýchaný a ľahký, luxusne natretý a pritom chuťovo delikátny, našľahaný z poctivého masla a smotany, skrátka nenáchadzam lepšie slovo, ktoré by ho najlepšie vystihlo ako práve "šik" a musím uznať, že málokedy je názov cukrárne tak výstižný. Je úplne jedno, či podľahnete vábeniu francúzskeho alebo bavorského krémeša, či čokoládovej alebo gaštanovej tortičky, v každom prípade sa pripravte na niečo nevídané a neopakovateľné . Jediným negatívom je, že si tieto famózne zákusky nemôžete vychutnať priamo na mieste, ochotne vám ich však zabalia do elegantných krabičiek. Veterníkov si pre istotu dajte zabaliť viac kúskov, pretože garantujem, že už cestou domov sa jeden z nich akosi nenápadne z ich povestnej ružovej krabičky vytratí - až domov to prosto nevydržíte:)

Prídavným menom šik sa zvykne označovať aj Paríž kvôli jeho noblese, elegancii a luxusu. Keď tam už budete, presvedčte sa, či aj krémy parížskych zákuskov sú šik. Skvelým miestom na takýto experiment je najstaršia parížska cukráreň Stohrer, ktorá svoje krémy šľahá už od roku 1730, takže sa niet čo čudovať, že sú naozaj božské. Neopísateľná chuť kávového krému v zákusku Opéra, karamelová chuť krému v Mille-feuille, vanilková chuť šľahačkového krému v Saint-Honoré alebo čokoládový krém v Réligieuse - to všetko sú dôvody, kvôli ktorým toto šik miesto nemôžete v Paríži vynechať. Novodobými majstrami v šľahaní tých najlepších krémov v Paríži sú manželia Nathalie Robert a Didier Mathray v cukrárni Pain de Sucre a Carl Marletti, ktorí by v minulosti určite nosili Rád zlatého mixéru, pretože dnes s ním dokážu doslova divy. Kreácie Carla Marlettiho snáď ani nie sú z tohoto sveta a ak budete mať voľnú chvíľku, kuknite na jeho internetovú stránku a nechajte aspoň svoje oči vychutnávať jeho majstrovské kúsky. 

Pevne verím, že neustále sa zvyšujúca cena masla neurobí z neho luxusnú a vzácnu potravinu akou je dnes pravá vanilka či kvalitné kakao, aby cukrári neboli nútení nahrádzať ho čoraz častejšie margarínom alebo takmer ako plast chutiacim rastlinným tukom, pretože potom sa čaro báječných zákuskov a na jazyku rozplývajúcich sa lahodných krémov vytratí a šik budú len ich fotografie...

Čokoládová jeseň

Čokoláda aj ako dekorácia

1.10.2017

Dni sa skracujú, ortuť na teplomeroch vystúpi čoraz nižšie, dažďové kvapky a vietor sú čoraz častejším meteorologickým javom, pred ktorým nás varujú rosničky v predpovedi počasia... Prichádza jeseň a tak ako sa farbia listy na stromoch, pomaly blednú spomienky na bezstarostné leto. Niektorí ľudia nemajú radi smútok jesene, ktorá sa im spája s návratom do školy a nárastom pracovných povinností. Ja k nim rozhodne nepatrím, pretože len čo padne zo stromu prvý list a teploty klesnú na jesenný normál, otváram stránky e-shopov s čokoládou, ktoré po lete znovu obnovujú svoj obchod. Letné horúčavy totiž vôbec neprajú čokoláde, ktorá má stráviť niekoľko hodín na ceste v kuriérskom aute, zatiaľ čo jeseň - tá čokoládovému cestovaniu praje. U nás i vo svete sa konajú veľtrhy a festivaly s čokoládou, ako je slávny Salon du Chocolat v Paríži na konci októbra alebo v susedných Čechách v obci Veľké Losiny v polovici septembra. Slávni čokolatiéri dopĺňajú svoj sortiment o originálne jesenné príchute a vďaka on-line nakupovaniu ich môžete ochutnať aj na Slovensku. Medzi čokoládovú špičku nepochybne patrí Pierre Hermé, ktorého chuťové kombinácie vás najskôr prekvapia a potom nadchnú, Hugo et Victor, mladí a odvážni Parížania alebo tradičný Fauchon, ktorého klasika nikdy nesklame. Za pozornosť stojí aj priekopnícky český Jordi's, pre ktorého nič nie je nemožné - ani vyrobiť čokoládu z kozieho mlieka alebo mliečnu čokoládu so 70 % kakaa. Netreba ale chodiť až za hranice, pretože aj u nás máme talentovaných výrobcov čokolády, ktorých e-shopy nadšene navštevujem. Illui z Pezinka, Dobrá čokoláda zo Žiliny alebo Lyra z Nitry - u všetkých ručím za kvalitnú čokoládu bez stužených tukov, umelých farbív a zbytočných konzervantov.

To, že čokoláda je nášmu zdraviu prospešná, dokazuje aj fakt, že horúcu čokoládu majú v ponuke aj v reštaurácii "U Danky" v Dolnom Kubíne, ktorá sa orientuje na zdravú stravu. Šálka jej horúcej čokolády so šľahačkou z poctivej leštinskej smotany krásne vykompenzuje všetok ten cícer, špaldu a kokosové mlieko:) Skutočne nepoznám lepší balzám na jesenný smútok v duši, ako je šálka voňavej horúcej čokolády s kopčekom šľahačky, ktorú si vychutnávate v hrejivých lúčoch slnka poobede babieho leta na terase alebo pri cupotajúcich kvapkách dažďa v interiéri útulnej kaviarne alebo čokoládovne. Kým si ju však objednáte, uistite sa, že to, čo nazývajú "pravá belgická čokoláda", nie je len sušené kakao, sušené mlieko a sušená fúra éčok v sáčku, ktorého obsah zalejú horúcou vodou, ak budú mať náladu, tak aj rozmiešajú a navrch nastriekajú šľahačku zo spreja vyrobenú zo stuženého rastlinného tuku. Takto by ste sa veru jesenného splínu nezbavili. Ničoho podobného sa nemusíte obávať v mojej obľúbenej čokoládovni Choco Passé v Ružomberku, ktorá je priam ideálnym miestom na prečkanie jesennej pľačkanice a dostane tu naozaj tú pravú belgickú... A čo viac, môžete si dať zabaliť niekoľko z ich skvelých praliniek (napríklad kokosové, kávové alebo champagne) a vychutnať si ich v pohodlí a teple domova.

Najlepšiu horúcu čokoládu, akú som kedy pila (a tajne dúfam, že sa mi ešte niekedy podarí tento gurmánsky zážitok zopakovať), majú jednoznačne v parížskej čajovni Angelina, v ktorej túto jedinečnú lahôdku servírujú už od roku 1903. Jej výnimočnosť spomína aj zahraničný spravodajca českého rozhlasu Jan Šmíd, ktorý o štedrosti jej porcií tvrdí, že nepozná nikoho, komu by sa ju podarilo celú "spořádat". No, pane Šmíde - tu som. Zvládla som celý krčiažok fantastickej čokolády (čo sú asi dve veľké šálky) a k tomu celú misku šľahačky a neviem si veru predstaviť lepšie strávené októbrové popoludnie, ako maškrtenie čokolády s výhľadom na Tuilerijské záhrady a sledovaním ruchu ulice Rivoli...

Baví ma listovať v katalógoch e-shopov s čokoládou, vkladať po jednom (alebo dvoch) kusoch praliniek do virtuálneho košíka, čakať na kuriéra a nedočkavo otvárať balíček, ovoňať tú lákavú kakaovú vôňu a tešiť sa na skvelú čokoládovú chuť. Baví ma pustiť si večer film a nechať jednu (alebo dve) pralinky rozpustiť v ústach. Ich chuť je niekedy tak ohromujúca, že zatváram oči a prestávam vnímať film, preto si k čokoláde vyberám zásadne filmy, ktoré poznám už takmer naspamäť a tvoria len kulisu k môjmu čokoládovému maškrteniu. Jednoznačne k nim patrí "Forest Gump", v ktorom hlavný hrdina od začiatku drží na kolenách bonboniéru, "Amélia z Montmartru", ktorá si vie naplno vychutnať drobné okamžiky obyčajných dní, "Viedenská špička", v ktorom sa všetko točí okolo tajného receptu na slávnu tortu rodiny Gschwanterovej a samozrejme "Čokoláda" s Johnym Deppom, ku ktorému netreba nič dodať:)

Niekedy vlastne ani nepotrebujem drahú a luxusnú čokoládu k navodeniu pocitu blaha, stačí si uvariť šálku horúceho kakaa a kedykoľvek vychutnať svoju čokoládovú jeseň ...

S chuťou za poznaním

Famózny veterník z rožňavskej cukrárne Piroška

06.08.2017

Každé leto si naplánujeme malý poznávací výlet do niektorého zo slovenských regiónov, ktoré sú od nás vzdialené a pre nás málo známe. Tento rok padla voľba na Gemer. Náš výlet sme však zahájili na Spiši - v Levoči. Úchvatné mesto! Najmä jeho historické centrum - jedinečné pamiatky, zvláštne pokojná atmosféra, neuveriteľne srdeční ľudia. Určite sa tu ešte vrátime a to nielen kvôli turistickým miestam, ktoré sme nestihli navštíviť (napríklad múzeum školstva, ktoré v nás vzbudilo zvedavosť, či dvesto schodov vedúce na vežu vzácneho kostola), ale najmä kvôli pokladu, ktorý sme tu objavili na námestí majstra Pavla - kaviarni Leutschau café. Úplne sme prepadli jej čaru. Jej genius loci na nás zapôsobil hneď po vstupe do jej priestorov, ktoré si zachovávajú svoj historický miestny kolorit a súčasne poskytujú komfort modernej kaviarne spĺňajúc všetky nároky bežného hosťa i znalca kaviarenskej kultúry. Neopakovateľný duch tohto miesta dopĺňa skvelú ponuku talianskej kávy Piacetto. Na svoje si však prídu nielen kávičkárski fajnšmekri, ponúkajú tu totižto aj výbornú horúcu belgickú čokoládu Callebaut. Dilemu káva alebo čokoláda vám vyrieši ich kávová špecialita Marocchino - spojenie lahodného espressa s horkou čokoládou doplnené nadýchanou mliečnou penou. Povestnou čerešničkou boli čerstvé kvety na stoloch a pravá šľahačka, ktoré sú pre mňa symbolom svedomitej starostlivosti a precíznosti majiteľa, ktorý dbá o i tie najmenšie detaily.

V dobrej nálade sme pokračovali na juh po nekonečných serpentínach miestnych ciest. S úľavou sme preto vystúpili v obci Betliar, kde nám odmenou bola nielen pútavá prehliadka kaštieľa, dnes hojne navštevovaného najmä vďaka jojkárskemu seriálu 1890, ale aj nádherný anglický park, ktorý, ako sme zistili na vlastnej koži,  je skvelým miestom na piknik. Ak si náhodou zabudnete pribaliť k piknikovej výbave dezert, zastavte sa predtým v neďalekej rožňavskej cukrárni Piroška, kde nájdete všetky tradičné zákusky vo vynikajúcej kvalite. Dobošový rez, Žerbó rez, Išlerská tortička, vanilková trubička z lístkového cesta, orechová laskonka, Opitý Izidor - všetko z poctivých miestnych surovín, sladučkých orechov, voňavých a chutných džemov. Ak som vás ešte stále nenalákala, ich vanilkovo-karamelový veterník vás zaručene dostane! Bol totiž tou najlepšou bodkou za naším piknikom i výletom na Gemer, ktorý aj vďaka svojim jaskyniam, gotickým kostolom a niekdajšej sláve baníckych miest stojí za chutné poznávanie.

Paríž v Košiciach

Višňovo-maková a gaštanová makrónka z Café de  Paris v Košiciach

30. 07. 2017

Posledná návšteva Košíc sa začala zvláštnym déjà-vu - vítala ma čistá a moderná železničná stanica ponúkajúca celú škálu služieb s útulnou kaviarničkou, ktorá lákala vôňou čerstvo zomletej kávy a širokou ponukou croissantov, v uliciach znel akordeón, ľudia oddychovali v upravených parkoch a na lavičkách rozmiestnených pod korunami stromov na Hlavnej ulici, krása priečelí domov na námestí a interiérov kostolov vyrážala dych - Paríž! A predsa som bola v metropole východného Slovenska... Parížske déjà-vu pokračovalo aj pri prechádzke mestom, ktorým sa niesli vône z reštaurácií a kaviarní s francúzskymi názvami: Bistro Bonjour, Bistro Blanc, A la maison, Le Bistro, MonDieu, Café de Paris... Za návštevu rozhodne stojí posledná menovaná útulná kaviarnička, ktorá, ako som neskôr zistila, má skutočne francúzske korene - vládne jej francúzsky cukrár Jean Charles Vanbeselaere. Francúzsky pôvod je zrejmý na prvý pohľad - šarm interiéru, charakteristický sofistikovaný vzhľad koláčikov, nevtieravá, no pozorná obsluha a priam dokonalá chuť makroniek vás prenesú do nefalšovanej parížskej kaviarne. 

Košice majú bezpochyby čo ponúknuť i tým, ktorí nepatria medzi frankofilov - keltské puby, talianske pizzérie, ukrajinské špeciality i tie pravé slovenské v Haluškárni. Milovníkov amerických cheesecakov, muffinov a cupcakov zasa nesklame Viki's Bakery pri Dóme svätej Alžbety. Sklamanie naopak zažijú pamätníci slávnej košickej cukrárne Aida, ktorá má žiaľ svoje najlepšie dni za sebou. Stužovačom spevnené zákusky, ktoré vlastne nemajú žiadnu chuť, podpriemerná káva, ktorú vám ponúknu síce v šálke ale s plastovou lyžičkou, pavučiny na oknách a spoplatnené toalety... Veľkoleposť priestorov je zatienená nevrlou obsluhou a úbohou ponukou dezertov. Čiastočne to zachraňuje pútavý výber zmrzliny a sorbetov, ktoré neublížia, ale určite nenadchnú... 

Čo ma však nadchlo, bolo samotné mesto so svojou atmosférou, sochami superhrdinov z piesku, impozantnými stavbami, uličkami a pasážami, kde sa môžete túlať celé hodiny. A keď vám pri potulkách vyhladne, vsaďte na istotu a nechajte sa zlákať chuťou "parížskych" bistier či kaviarní:)

Nie je Sacher ako Sacher

Sacherov dom v Želiezovciach

1.7.2017

Pri plánovaní letných potuliek po Európe si vždy rezervujem aspoň jeden deň na rakúske hlavné mesto, kde určite stoja za návštevu mnohé miesta, moje kroky však vedú do niektorej z miestnych cukrární. Za návštevu a ochutnanie rozhodne stojí Demel Konditorei na ulici Kohlmarkt. Okrem skvelých zákuskov, z ktorých odporúčam najmä Susser Genuss - koláčik zložený z tenulinkých plátkov cesta a čokolády, medzi ktorými sa ukrýva nadýchaná oriešková, nugátová a čokoládová pena, táto cukráreň ponúka aj možnosť pri káve a koláčiku pozorovať cez presklenú stenu prácu miestnych cukrárov, napríklad pri výrobe Sacherovej torty, o ktorej originalitu súperia so slávnym hotelom Sacher. Z tejto cukrárne si na cestu vždy nechám zabaliť ešte nugát "Figaro" v ružovo-zlatom obale, neodporúčam ho však porovnávať so Zlatým nugátom od slovenského Figara, pretože budete mať nutkanie ten slovenský zažalovať za poškodzovanie dobrého mena nugátu. Spomínaný Hotel Sacher pri Opere je moja ďalšia povinná viedenská zastávka a to práve kvôli slávnej Sacherovej torte, ktorú tu servírujú na porceláne a striebre a s poriadnym kopčekom poctivej šľahačky. Chutí naozaj výnimočne, možno aj kvôli nostalgickej atmosfére slávnych habsburských čias. Hotel Sacher nájdete aj v Salzburgu, kde sa však treba zastaviť v inej, nemenej slávnej cukrárni Furst, v ktorej vynašli svetoznámu cukrovinku Mozartove gule. Tie originálne sú zabalené v strieborno-modrom obale a ak milujete nugát ako ja, budete ich chuťou unesení rovnako ako Mozartovou hudbou, ktorá v tomto meste znie na každom kroku. K Mozartovým guliam si nechajte pribaliť aj Furst Truffel, v ktorom je chuť čokoládových bonbónov pozdvihnutá na mimoriadny chuťový zážitok s jemnučkým likérovým nádychom.

Moja vášeň pre rakúske cukrárske umenie bola nedávno výrazne schladená na mieste, ktoré je priam predurčené na gastronomické zastaveníčko - v slovenských Želiezovciach. Stojí tu dom, v ktorom niekoľko rokov býval a pôsobil Franz Sacher, tvorca slávnej "Sacherky", ako šéfkuchár pre rodinu Esterházyovcov a v ktorom sa narodil aj jeho syn Eduard, zakladateľ siete hotelov Sacher. Na moje veľké sklamanie som zistila, že sa nedá navštíviť. V súčasnosti sa v ňom nachádza sídlo maďarských občianskych združení a o jeho zaujímavej histórii sa dozviete len z tabule, ktorá stojí pred zamknutou bránou. Napriek tomu som svoj slovenský výlet za Sacherkou nevzdala a vybrala sa do jedinej miestnej cukrárne Betti a bola som si istá, že Sacherova torta tu nebude chýbať. Nechýbala a nechýbala ani ďalšia klasika rakúskych cukrární - Esterházy rez, Dobošov rez či gaštanový jazýček. Lenže moje nadšenie vyprchalo s prvým sústom Sacherovej torty. Výrazná škoricová chuť ma šokovala. Rovnako ako pri Esterházyho reze. Škorica??? Tak tú som doteraz v žiadnej z rakúskych verzií týchto zákuskov necítila. Zároveň som s poľutovaním skonštatovala, že hoci klasické slovenské zákusky, ktoré majú v ponuke, boli bez škorice, poriadna dávka smetolu a umelej šľahačky ich chuť nezlepšila. Zachránila to aspoň čiastočne domáca talianska zmrzlina so zaujímavými príchuťami, ale aj tak som maďarskej obsluhe nemala pri odchode veľmi za čo ďakovať. Veru - nie je Sacher ako Sacher, hoci v slovenských Želiezovciach by skutočne mohol byť.

Kávička a koláčik

Konditorei Kormuth, Bratislava

18.6.2017

Hoci k letu patria skôr osviežujúce drinky, ľahké šaláty a ovocné koláče, keď sa obloha zatiahne a z neba padá letný dážď, príde vhod nájsť si nejakú kaviareň alebo cukráreň a spríjemniť si nevľúdne počasie dobrou kávičkou a krémovým koláčikom. V takom prípade mám zopár zaručených tipov, kde vám ponúknu lahodnú a správne pripravenú kávu a kde slovo "koláč" nadobúda ten pravý význam.

Hoci kaviarne u nás vyrastajú ako huby po spomínanom letnom daždi a domáce cukrárne v ničom za nimi nezaostávajú, nie všade dostanete skutočne to, čo vám ponúkajú. Preso pripravené z "nesky" a cesto z polotovaru naplnené zafarbeným palmarinom - žiaľ aj to je slovenská realita. V žiadnom prípade sa vám to nestane v malej a útulnej cukrárni "Sladký sen" na Hlavnom námestí v Kežmarku. Zrejme narazíte len na jeden problém, podobne ako ja - nebudete vedieť, ktorý zákusok si vybrať a je dosť možné, že si ich vyberiete niekoľko, podobne ako ja, a zopár si ich dáte aj zabaliť. Je to ideálne miesto na stretnutie s priateľkou pri chutnej káve a domácich koláčoch pripravených z kvalitných surovín alebo úžasnej zmrzline.

Aj v našom hlavnom meste je viacero lákadiel, ale častokrát je marketing lepší ako samotný produkt. Ponuka v Caffé Mayer na Hlavnom námestí v Starom meste vyzerá mimoriadne lákavo, ale zvyčajne odchádzam sklamaná z nevrlej obsluhy, priemernej kávy a koláča naplneného umelou šľahačkou. Výnimkou sú snáď len bratislavské rožky, ktoré jediné, ak sú čerstvé, si zaslúžia svoje meno. Na Sedlárskej ulici nájdete ďalšie marketingové lákadlo - Konditorei Kormuth, ktorá nadväzuje na dávnu rakúsko-uhorskú tradíciu a ponúka chutné klasiky starého Prešporku, vrátane dobrej kávy. Škoda len že krásny zrekonštruovaný interiér a skutočne dobrá Dobošova torta nevyvážia prehnanú cenu a výraznú orientáciu obsluhy na zámožných a predovšetkým nemecky hovoriacich turistov.

Na opačnom konci železničnej trate, v Košiciach, milujem štedré porcie tradičných zákuskov cukrárne Aida na Hlavnej ulici. Veľkosť a chuť karamelového veterníka skrátka nič neprekoná. Mojou srdcovkou však zostáva čokoládovňa Passé v Ružomberku, kde sa pravidelne vraciam na kubánsku alebo gaštanovú tortu, či úžasné Tiramisu. Ich sezónne variácie na horúcu čokoládu vám bezpochyby spríjemnia chladnejšie dni. V horúcich letných dňoch sa určite osviežite zaujímavými kombináciami chutí ovocných pohárov. A ako bodku by som odporúčala ich kávovú alebo kokosovú pralinku:)

Zmrzlina nad zlato

31.5.2017

A je to tu! Slnko svieti, teploty stúpajú, leto prichádza... Niet ideálnejších podmienok na vychutnanie si chladených a mrazených krémov, drení či sorbetov s vašimi obľúbenými príchuťami. A niet ideálnejšej krajiny na túto "guilty pleasure " ako je taliansky zmrzlinový raj, kde vašim chutiam ulahodia majstri tohto remesla. Budete musieť vyriešiť len jediný problém - ktoré z desiatok príchutí si vybrať. U mňa vyhráva trojkombinácia figa - ricotta - káva, ale na svoje si prídu aj milovníci akýchkoľvek nezvyčajných i všetkých klasických príchutí.

Ak sa v lete ocitnete v Paríži, rozhodne vám odporúčam zastaviť sa na Ile Saint-Louis v niektorej z pobočiek rodinnej zmrzlinárne s viac ako päťdesiatročnou tradíciou "Berthillon" a nábrežie Seiny sa vám už nikdy nebude zdať krajšie ako s kornútkom tejto úžasnej zmrzliny v ruke. Vanilková nechutí nikde vanilkovejšie ako práve tu, avšak na výber máte z viac ako 70 príchutí. Čokoládová s mätou alebo gaštanová s daiquiri si vás už navždy podmania a na túto zmrzlinu sa kľudne vrátite aj uprostred chladných a sychravých novembrových dní. 

Načo ale chodiť tak ďaleko, keď aj na Slovensku už konečne nájdeme aj niečo iné ako len vodnaté "jadranské" zmrzliny z prášku, podávané v plastových pohároch na pivo (áno, aj také sa stáva - napríklad v Kremnici, kde si menšiu ujmu na chuťových pohárikoch spôsobíte, ak si kúpite nanuk s umelými príchuťami a rastlinnými tukmi v supermarkete). Ako dobrý príklad rozhodne spomeniem zmrlináreň Koun v Bratislave, kde pracujú s kvalitnými surovinami, experimentujú s chuťami a nakladajú štedré porcie, za ktoré si však aj patrične zaplatíte a navyše si na toto zmrzlinové opojenie treba rezervovať aspoň hodinu, lebo rady počas letných večerov siahajú do nekonečna.

Kvalitnú, poctivo pripravovanú  zmrzlinu, s láskou podávanú, navyše za ľudové ceny nájdete aj v malom stánočku v obci Belá. Ak vás prepadne nostalgická spomienka na chuť polárky, či túžba vyskúšať dnes obľúbenú príchuť slaného karamelu alebo si pochutnať na zdravom sorbete z naozaj čerstvého ovocia, určite vám toto miesto za zastavenie stojí.

Takže hor sa do ulíc a vychutnávajme sladké mrazené chute leta :)

Share this page