Fialová v kuchyni

24.10.2021

Všimli ste si, ako celoročný cyklus v prírode ovplyvňuje farby, ktoré nielenže potešia oko, ale aj naše mlsné jazýčky a dokonca pomáhajú nášmu telu, aby sa malo dobre? Prírodné farbivá sú najúčinnejšie antioxidanty, ktoré chránia náš organizmus pred všakovakými negatívnymi vplyvmi prostredia. Tak napríklad jar prináša so sebou čerstvú zelenú v podobe šalátových listov, pažítky, medvedieho cesnaku, póru, mladej cibuľky – všetko nálože vitamínov a minerálov potrebných na reštart a očistu organizmu po dlhých zimných mesiacoch. S letom prichádza provokatívna a lákavá červená v podobe jahôd, čerešní, broskýň a melónov, ktorých sladkosť je až hriešne lahodná. Jeseň hýri farbami na stromoch i v našich nákupných košíkoch so zeleným hroznom, oranžovými tekvicami, červenými jabĺčkami, žltými hruškami a hnedými gaštanmi – chuťovo jemnými a upokojujúcimi. No a na sklonku roka prichádza zima a mráz v podobe fialovej a modrej a tu prichádzajú na scénu slivky, černice, čučoriedky, borievky, trnky, tmavé hrozno a mak. Milujem ich výraznú a nenapodobiteľnú chuť a užívam si pery zafarbené na fialovo najskôr od zimy a následne od čučoriedkovej alebo černicovej šťavy, ktorá vyteká z práve dopečeného, ešte teplého koláča. Navyše modré ovocie prospieva celému nášmu organizmu, nielen chuťovým bunkám. Tieto fialovo-modré plody pomáhajú pri regulovaní váhy, pretože viažu tuk v črevách, kde si poradia aj so škodlivými plesňami.

Tmavo sfarbené hrozno ani zďaleka nezaostáva za spomínanými zdravotnými benefitmi, pretože obsahuje navyše výnimočnú porciu betakaroténu, vitamínu C, E a B6, kyseliny listovej a zinku, čo pomáha zbaviť sa všetkého zlého, čo sme si ľahkovážne v tele uložili a tiež čiernych myšlienok, najmä ak si ho dávkujeme v rozumnej miere v podobe skvelého druhu šampanského známeho ako „blanc de noir“ – teda bieleho šampanského vyrobeného z tmavého hrozna. Jemne štekliace bublinky sa vám rozšantene rozbehnú v krvnom obehu a na jesenný novembrový splín skrátka neostane miesto. Farbivo v tmavom hrozne navyše podporuje správny krvný obeh a pomáha aj pri chudokrvnosti, takže naozaj nie je žiadny dôvod, prečo si toto tmavé pokušenie odopierať.

Čučoriedky majú síce schopnosť zmeniť vás na avatara, pretože po ich konzumácii vám ich farbivo ešte dlho narúša starostlivo vybraný odtieň rúžu, ale jednoznačne sa oplatí byť na chvíľu mýtickým hrdinom zo známeho Cameronovho filmu, pretože čučoriedky patria medzi najzdravšie potraviny na svete. Vzácne flavonoidy, vitamíny skupiny B, železo, fosfor, horčík a vápnik pomáhajú vašim očiam, ktoré sú s ubúdajúcim prirodzeným svetlom čoraz unavenejšie (pripočítajúc k tomu hodiny strávené na počítači a mobile), obnovujú poškodenú kožu od slnka, celkovo prečisťujú organizmus – skrátka čučoriedky sú záchrancami nášho zhumpľovaného tela. Takže treba zabudnúť na neesteticky sfarbenú papuľku a chrup a užiť si ich plnými priehrštiami. Koniec-koncov, dnes, v dobe povinného nosenia rúšok a respirátorov, je ľahké tento kozmetický nedostatok skryť a tešiť sa len z blahodárnych účinkov týchto fialových bobuliek.

Maličké borievky v sebe tiež ukrývajú veľké vzácnosti: éterický olej, pektín, organické kyseliny svojou kombináciou majú vysoký dezinfekčný a močopudný účinok a sú veľkým pomocníkom aj pri reume. Bez borievok to nepôjde ani v jesennej kuchyni kvôli ich zaujímavej chuti, ktorá sa parádne hodí k divine a v hovädzom guláši urobia doslova divy.

Stálicami modro-fialovej kuchyne sú jednoznačne slivky, ktoré nám so svojím bohatým obsahom vitamínu E a H, ktorý určite poznáte ako biotín, rozžiaria vlasy i pleť a nabijú vás energiou, ktorá s ubúdajúcim slnečným svetlom mizne ako gáfor. Slivky sú mimoriadne chutným zdrojom vlákniny a pektínov, ako aj draslíka, horčíka a vápnika, pričom si naše telo tieto benefity dokáže užiť aj z tepelne spracovaných sliviek. Takže konštatujem, že nemôže byť nič lepšie ako si na sklonku jesene ugúľať slivkové gule zo zemiakového cesta a doplniť ich poriadnou dávkou čerstvo namletého maku, ktorý je sám o sebe zdrojom vitamínov a telu prospešných látok ako zásobáreň vápnika a železa, alebo si upiecť šťavnatý slivkový koláč. Táto výzva sa dá navyše zvládnuť za minimum času, ak si vyberiete recept, ktorý šetrí váš čas a pritom pomocou neho a hrnčeka vyčarujete voňavý, šťavnatý a mimoriadne chutný a zdravý olovrant. Zmiešajte napríklad 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček práškového cukru, ½ hrnčeka rozpusteného masla, 2 vajcia, 1 hrnček mlieka a 1 kypriaci prášok, vzniknuté cesto nalejte na vymastený a múkou vysypaný plech, poukladajte navrch pokrájané slivky, posypte mandľami alebo posýpkou a pri teplote 180 stupňov sa vám v rúre za 40 minút upečie jesenná lahoda, ktorá zaženie chmáry vo vašej duši a navyše prospeje vášmu telu skúšanému jesenným počasím.

Na záver som si nechala to najlepšie, čo naši predkovia zrejme vymysleli. Spôsob, ako si tieto vzácne plody užiť a vychutnať po celý rok. Slivovica, borovička, hafirovica, červené víno a spomínané šampanské – to sú jedinečné formy, v akých je možné presvedčiť sa o výnimočnosti modrých plodov. Vediac o všetkých zdravotných benefitoch fialového ovocia sa niet čo čudovať, že už po stáročia sa ľudia snažia o vylepšenie a udržanie tradície pálenia a kvasenia týchto darov prírody – takže priatelia: Na zdravie!

Láska k arašidom

17.1.2020

Aj vy milujete arašidy? Pražené, solené alebo v podobe nestarnúcej a večnej klasiky arašidových chrumiek v ikonickom trikolórovom obale, či notoricky známej dobošky na cesty s arašidovou náplňou? O to radostnejšie bude pre vás zistenie, že arašidy sú nielen chutné, ale aj zdraviu prospešné. Napriek tomu, že ich považujeme za oriešky, arašidy patria v skutočnosti medzi strukoviny, sú teda bližšie k fazuli ako orechom, avšak svojimi blahodárnymi účinkami pre naše telo sa správajú viac orechovo ako fazuľovo. Arašidy, alebo búrske oriešky či podzemnica olejná, znižujú hladinu cholesterolu a cukru v krvi, zlepšujú pamäť aj imunitu. Obsahujú mnohé minerálne látky, vysoký podiel bielkovín, draslíka a horčíka. Okrem toho sú plné vitamínu E s antioxidačnými účinkami, niacínu, ktorý má priaznivý vplyv na pokožku a zažívanie, tiamínu, ktorý pomáha pri koncentrácii a pamäti a kyseliny listovej podporujúcej krvotvorbu. V týchto malých suchých plodoch sa nachádza aj látka resveratrol, ktorú nájdeme aj v červenom víne, s protizápalovými účinkami, s priaznivým vplyvom na srdce a cievy, účinnú pri prevencii rakoviny.

Vyzerá to tak, že arašidy sú super zdravou potravinou, samozrejme vyššie menované pochúťky vďaka pridaným tukom, cukrom a konzervačným látkam super účinky arašidov výrazne znižujú, ba dokonca ich premieňajú na super nezdravé (hoci super chutné) jedlo. Aby sme naplno využili arašidový potenciál, stačí si vybrať ich správnu podobu tak, ako kedysi naši, lepšie povedané americkí, predkovia, pretože pôvodným domovom arašidov je Južná Amerika (hoci dnes sú ich najväčšími vývozcami Čína, India, USA a Grécko). Pôvodne sa arašidy pestovali ako krmivo pre zvieratá a až koncom 19. storočia sa dostali do kuchyne a to vďaka potomkovi amerických otrokov botanikovi G. W. Carverovi, ktorý z arašidov vyrábal náhradu mlieka a podával ju pri liečbe tuberkulózy. Iný americký lekár, J. H. Kelogg - známy svojím radom raňajkových cereálií, po vzore Inkov a Aztékov spracoval arašidy do podoby arašidového masla, ktoré používal vo svojom sanatóriu ako liek pre chorľavých a slabých pacientov, ktorí potrebovali zvýšiť príjem bielkovín. Tí si ho mimoriadne obľúbili a jeho obľuba odvtedy medzi Američanmi stále rastie. Odhaduje sa, že ročne minú na arašidové maslo 800 miliónov dolárov! USA sú aj najväčšími vývozcami tejto komodity a tak nie je problém kúpiť kvalitné arašidové maslo (rozumej bez pridaných cukrov, príchutí, umelých farbív a konzervačných látok) ani na Slovensku. Slováci ale nie sú o nič horší ako ich translatlantickí arašídomili a dokážu vyrobiť kvalitné arašidové maslo aj sami. Príkladom je firma Pure Nuts, ktorých produkty (ak ste milovníkom orechov a arašidov) si jednoducho zamilujete. Potom stačí už iba jednoducho namazať arašidové maslo na pečivo a vychutnávať alebo ho použiť v receptoch sladkej i slanej kuchyne, napríklad na výrobu vlastných, super zdravých arašidových muffín.

Na 6 väčších (12 menších) muffín budete potrebovať 1 vajce, 2 lyžice trstinového cukru, 1/2 hrnčeka rastlinného (alebo obyčajného) mlieka, 2 lyžice oleja (arašidového alebo repkového), 3 lyžice arašidového masla, 80 g špaldovej múky, 1/2 prášku do pečiva a 1 nastrúhané jablko. Zo surovín pripravíme cesto v poradí - vajce s cukrom, mlieko, olej, maslo, múka s kypriacim práškom a nastrúhané jablko. Naplníme ním formičky na muffiny a pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov cca 15 minút. 

Ja si muffin po vychladnutí rozkrojím, natriem arašidovým maslo a ozdobím troškou brusnicového džemu a nechám priaznivo pôsobiť na moje zdravie:) Vždy sa mi pri tom vynorí aj spomiennka na scénu z filmu "Císařuv pekař", kedy cisár Rudolf II. chrúme podzemnicu olejnú z papierového pytlíku a tak si často na záver, podobne ako Rudolf, vylúpem ešte za hrsť pražených arašidov, aby ich priaznivé účinky pôsobili naozaj naplno:)))

Arašidové maslo môžete pri pečení použiť na sto spôsobov a existuje ďalších sto spôsobov ako zapojiť arašidy aj do varenia. Je len na vás, ako vyznáte svoju lásku k nim... 

Recept, ktorý popiera fyzikálne zákony

06.08.2019

Fyzika mi nikdy nešla. Doteraz mám v pamäti, akú hrôzu vo mne vyvolávali príklady typu: prvé vozidlo vyrazí z bodu A takou rýchlosťou a druhé vozidlo z bodu B inou rýchlosťou. Kedy a kde sa stretnú? Nuž, doteraz to netuším, snáď na nejakej benzínovej pumpe... Ale nedávno som objavila recept, ktorý podľa mňa jednoznačne popiera fyzikálne dokázané plynutie času a vnímanie priestoru. Všetko sa začalo, keď som kvôli svojej diéte zistila, čo ponúka náš trh v sektore malého pečiva jedlého aj na druhý deň. Na základe mojich mnohých pokusov musím konštatovať, že takéto pečivo sa delí do troch kategórií:

1. Rožky na druhý deň úplne gumové, ktoré neprekrojíte ani extra odolným a ostrým nožom švajčiarskej kvality z telešopingu a môžete ich jedine trhať zubami (ak máte), alebo rukami, potom dlho žuť a nakoniec zapiť poriadnou dávkou tekutiny, aby sa vám nezasekli niekde na pol ceste medzi hltanom a žalúdkom.

2. Rožky na druhý deň suché a tvrdé, ktorých konzumácia je možná len po niekoľkominútovom máčaní v teplej polievke.

3. Rožky na druhý deň mrviace sa tak, že vaša snaha rozkrojiť ich a natrieť na ne maslo, skončí tým, že maslo, s troškou šikovnosti, obalíte v rozmrvenej mase.

Neostávalo mi nič iné, ako upiecť si rožky doma tak, aby boli jedlé, keď sú čerstvé, pre tých členov rodiny, ktorí čerstvé pečivo konzumovať môžu a aby si na nich na druhý deň pochutili i tí, ktorí to majú zakázané. Som si istá, že keby ste v časopise alebo kuchárskej knihe narazili na recept, kde by v úvode bol napísaný potrebný čas: 2 dni a 1 a ½ hodiny, že by mnohí s vás takúto knihu okamžite so smiechom zavreli alebo aspoň odmietavo pokrútili hlavou. Ale verte, tento recept stojí za to, aby ste ho nielen dočítali dokonca, ale aj zrealizovali vo vlastnej kuchyni. Niektoré veci totiž na prvý pohľad neodhalia svoju pravú tvár, tú ukážu len vyvoleným - v tomto prípade trpezlivým, zvedavým a odhodlaným. Je to recept na francúzske bagety, na ktoré potrebujete len 360 g hladkej múky, 260 ml vody, 1/2 lyžičky soli, štipku cukru, 1/2 sáčku sušeného droždia a veľa času, našťastie nie vášho. Všetky spomenuté ingrediencie spolu miesime 10 minút, kým ciesto nie je hladké a pružné (túto prácu zverím radšej kuchynskému robotu), dáme do pomúčenej misky, zakryjeme potravinárskou fóliou a uložíme na 2 dni na navrchnejšiu poličku v chladničke. Ja si nastavím pre istotu pripomienku v mobile, aby som o tie dva dni na cesto nezabudla a potom to už ide samo. O dva dni misku s cestom vyberieme, necháme ho pol hodiny aklimatizovať. Na pomúčenej pracovnej doske ho potom rozdelíme na 3 časti, každú trošku roztlačíme a preložíme na tretiny ako list. Každú časť vyvaľkáme do dĺžky 25 cm, položíme na plech vystlaný papierom na pečenie a necháme pol hodinu nakysnúť. Urobíme malé, priečne zárezy a pečieme v rúre, kde sme dali do misky malý pohár čistej vody kvôli pare, na 230 stupňoch cca 15 minút a .... hotovo!

Vráťme sa však k fyzike. Tento recept dokazuje, že 2 dni môžu v skutočnosti trvať len pár vašich minút, takže aj napriek tomu, že nemáte čas, budete mať čas urobiť tento recept. Navyše, pri krájaní a jedení chrumkavej kôrky týchto bagiet prestanete čas vnímať úplne, dokonca sa pre vás akoby na chvíľu zastaví (pokiaľ nespravíte rovnakú chybu ako protagonisti reklamného spotu na syr Leerdamer, ktorí s láskou pripravenú pochúťku zjedia akosi prirýchlo) a vy tak získate od života malý bonus v podobe pár vzácnych chvíľ navyše. Mne sa dokonca stalo, že chuť, jemnosť a chrumkavosť bagety ma preniesla na okamih na lavičku do parížskych Luxemburských záhrad, kde som si s desiatkami ďalších Parížanov zvykla kedysi dávať obedňajší " le sandwich parisien" - teda bagetu plnenú šunkou a maslom. Tak sa teda pýtam pána Einsteina, ako to je s tou jeho relativitou času a priestoru?

Na záver musím povedať, že tento recept ma zároveň naučil niekoľkým veciam. A to, že všetky dobré veci v živote potrebujú svoj čas, že na dobré veci sa oplatí počkať a aj veci na prvý pohľad zložité sú úplne jednoduché, ak sa odhodláme túto jednoduchosť odhaliť. A že v jednoduchosti je krása, to predsa všetci dobre vieme:)

Zakázané ovocie ...

29.07.2019

... najlepšie chutí. O tom by som teda vedela rozprávať! Keď ma prepustili z nemocnice, dali mi do ruky zoznam zakázaných potravín pri mojej diéte, ktorý bol oveľa dlhší ako zoznam tých povolených. Zakázané bolo takmer všetko, ale asi najviac ma s prichádzajúcim letom a vracajúcim sa apetítom mrzela zakázaná čerstvá zelenina a ovocie s výnimkou ošúpaných jabĺk a banánov. Na druhej strane som mala takto možnosť objaviť rozmanité chute rôznych jablkových odrôd a podobne ako Eva pri jedení jablka zo stromu poznania som objavila doposiaľ nevnímané chute. Potešilo ma, že niektoré z jabĺk majú príchuť melónu, pomaranča alebo jahôd, ktoré som nemohla jesť, ale mala som na ne obrovskú chuť a tak mi ich príroda vpašovala do dovoleného jabĺčka. Banány ma zasa obohatili nielen o vlákninu, draslík, horčík, vitamíny A, C, B6, vápnik a selén, ale aj schopnosť rozoznávať nespočetné odtiene žltej farby, pričom každému odtienu zodpovedá iný stupeň zrelosti a tým aj iná chuť. 

Každé leto som zvykla pripravovať na sestrine narodeniny jej obľúbený dezert - jahodovú "Šarlotu". Zoznam ingrediencií potrebných na jeho prípravu sa však akosi nápadne podobal na môj "zakázaný zoznam" - jahody, mandle, smotana, cukor, rum a ostali mi z neho len povolené dlhé piškóty a maslo. Avšak potešenie z prípravy tohto skvelého letného dezertu a radosť, ktorú som ním urobila sestre, ako aj spokojné výrazy tvárí mojich príbuzných, keď si ho vychutnávali na jej narodeninovej oslave, mi stáli za to a bohato vyvážili ľútosť nad tým, že si ho (zatiaľ) nemôžem vychutnať spolu s nimi. Ak nie ste majiteľmi žiadneho "zakázaného zoznamu", určite si tento dezert pripravte, je nenáročný na prípravu a štedrý na skvelú letnú chuť.

Piškóty namáčame v 150 ml vody zmiešanej s rumom (podľa vlastnej chuti a uváženia) a ukladáme do okrúhlej tortovej formy po celom jej obvode a dne. Z 220 g zmäknutého masla, 220 práškového cukru, 280 g mletých mandlí a 450 g vyšľahanej smotany si pripravíme krém, ktorého 1/3 nanesieme na piškóty vo forme a poukladáme naň vrstvu čerstvých jahôd. Preložíme vrstvou piškótov, ďalšou 1/3 krému a vrstvou jahôd a celý postup zopakujeme ešte raz. Necháme stuhnúť v chladničke a s úsmevom podávame. Jahody môžeme samozrejme vymeniť za maliny, černice alebo akékoľvek ovocie, ktoré máte radi, v každom prípade vás bude čakať fantastický chuťový zážitok.

No a ešte rada pre tých, ktorí svoje stravovanie tiež musia podriaďovať určitým obmedzeniam - nebojte sa nahrádzať jednotlivé suroviny za vám dostupné a experimentujte s chuťami. Ich svet je totiž neskutočne farebný, nielen čierno-biely striktne daný vašim "blacklistom". Ja by som mohla nahradiť smotanu Lučinou, cukor javorovým sirupom, mandle gaštanovým pyré a jahody krásne žltými banánmi a výsledok ... veď vyskúšajte a budete mi túto moju diétu závidieť:)

Luskáčikove palacinky

03.11.2018

V týchto dňoch sa v kinách premieta najnovšie spracovanie legendárneho príbehu o Luskáčikovi z dielne Walta Disneyho, ktorý tak akosi neodmysliteľne patrí do nezadržateľne sa blížiaceho predvianočného času. Pri sledovaní americky veľkolepého Luskáčikovho príbehu, ktorý je skvelou kampaňou na podporu učenia fyziky a mechaniky,  a pritom prispôsobenému aktuálnym požiadavkám na rasovú rovnosť (Luskáčik bol černoch) a kopírujúcemu všetky klasické klišé amerického filmu Indianom Jonesom počínajúc (keď hlavná hrdinka podlezie zatvárajúcu sa bránu v poslednej sekunde a pred pádom do priepasti ju zachráni statočný černoch tiež v poslednej sekunde) a Pirátmi z Karibiku končiac (tí, čo sú na začiatku zlí, sú nakoniec dobrí a naopak), spomenula som si na úplne iného Luskáčika v podaní ruského baletného súboru, ktorého som videla v krásnej historickej budove Opery v Remeši pred troma rokmi. Napriek mojim pôvodným obavám z nudy (bolo to moje prvé baletné predstavenie) som so zatajeným dychom a občas aj slzami v očiach od dojatia sledovala výkony ruských baleťákov a úplne som sa nechala pohltiť krásnymi Čajkovskými melódiami, z ktorých bohužiaľ v Disneyho verzii ostalo len torzo. Bezprostredne po neuveriteľnom umeleckom zážitku v Remeši ma však čakal ďalší - v miestnej palacinkárni "Chez Louise", kde mi naservírovali úžasné palacinky s karamelizovanými jablkami, orechami a karamelovou omáčkou. A tak po návrate z amerického Luskáčika sa mi nostalgicky zažiadalo trošku francúzskej rafinovanosti krehkých palaciniek s jemnou sladkosťou karamelu a odľahčiť tak americkú pompéznosť navyše mierne pozmeneného klasického Hoffmanovho príbehu "Luskáčik a Myší kráľ", ktorý pôvodne tak bravúrne spracoval do baletnej podoby slávny ruský skladateľ. Našťastie počas môjho francúzskeho pobytu sa mi podarilo získať recept na skvelé palacinky. Tajomstvo francúzskych palaciniek a ich krehkosti je v masle, ktoré pridáte do cesta zloženého z 250 g hladkej múky, štipky soli, 1 čajovej lyžičky cukru, 2 vyšľahaných vajíčok, 410 ml mlieka a 1 polievkovej lyžice spomínaného masla. Všetko vymiešame do hladka, necháme odležať pol hodinku v chladničke a pečieme na vymastenej panvici, bez obáv - vďaka maslu v cestíčku sa neprilepia:) Podávame s prílohou podľa ľubovôle, ale odporúčam vyššie spomínanú, aby vďaka orechom mal Luskáčik v tomto recepte svoje opodstatnenie. V malom hrnci roztopíme kryštálový cukor, kým nemá krásnu zlatú karamelovú farbu (nemiešame, len krútime hrncom), pridáme kúsok masla a nakrájané jablko a dusíme pod pokrievkou na miernom ohni do zmäknutia (cca 15 minút). Medzitým si pripravíme karamelovú omáčku rovnakým spôsobom, ale namiesto jabĺk pridáme smotanu a varíme na miernom ohni do zhustnutia (tentokrát neustále miešame). Upečenú palacinku preložíme na štvrtiny, na vrch dáme jablká, posypeme orechami a polejeme karamelovou omáčkou.

Keď pri jedení zavriem oči, v hlave mi znejú tóny Čajkovského a pred očami mám štíhle telá baletiek, ktoré, nevedno prečo, majú čiernu pleť. V každom prípade mi teplá a krehká palacinka plná karamelu pripomenie, že čarovné okamihy a zázraky sa nemusia odohrávať len cez Vianoce...

Chrumkavý pán

23.09.2018

Za týmto šteklivým názvom sa skrýva preklad receptu Croque monsieur, ktorý je jednoduchý a rýchly a čarovný zároveň, lebo má moc vás preniesť do Francúzska lusknutím prsta vo vašej kuchyni.

"Croque monsieur" je absolútna klasika francúzskych bistier a je zhmotnením tých najzákladnejších ingrediencií francúzskej kuchyne - syra, masla, smotany a dijonskej horčice, pričom ich spája v dokonalej chuťovej harmónii. Originál sa pripravuje zo syra Gruyère, ktorý je plnotučný tvrdý a jemne nasladlý syr pôvodom zo Švajčiarska, a napriek cudzím koreňom sa teší vo Francúzsku veľkej obľube najmä pri zapekaní a gratinovaní. Na druhej strane, dijonská horčica má nepopierateľne francúzske korene v okolí mesta Dijon a za jej jedinečnú pikantnú chuť môžeme ďakovať nielen horčičnému semienku, ale aj bielemu vínu, nefermentovanému muštu a tajnej zmesi korenia. Mimochodom Dijon je rodným mestom aj Gustava Eiffela, staviteľa slávnej parížskej "Eiffelovky" a centrom regiónu Burgundsko známeho svojím červeným vínom, ktoré koniec koncov môžeme podávať práve s "chrumkavým pánom". Ak ku syru a horčici pridáme maslo a smotanu, blížime sa k chuti, ktorá ma vždy prenesie na obedňajšiu prestávku do francúzskych ulíc, kde sa šíria úchvatné vône, ale táto predčí aj michelinovské kreácie. Jednoduchosť a dokonalosť, chrumkavosť a šťavnatosť - to sú atribúty "chrumkavého pána", ktoré sú zároveň jeho hlavnými prednosťami a pritom stačí toastový chlieb, maslo, smotana, hladká múka, syr (najlepšie Gruyère, ale postačí aj Eidam alebo naša Tehla), dijonská horčica a šunka. Z masla, hladkej múky a smotany pripravíme bešamel, do ktorého pridáme  podľa chuti horčicu. Bešamelom potrieme plátky toastového chleba, na polovičku pokladieme šunku a plátky syra. Prikryjeme druhou polovičkou toastového chleba, bešamelovou stranou nahor. Posypeme nastrúhaným syrom, pokladieme na plátky masla na plech a pečieme do zlata (cca 15 minút), prípadne, ak máme naozaj málo času, jednoducho opečieme na masle na panvici. Podávame teplé alebo studené, s pohárom vínka alebo šalátom podľa chuti a váš "francúzsky" obed je hotový. Zaujímavosťou je, že existuje aj "ženská" verzia "Croque madame", ktorá je doplnená o volské oko, ktoré sa položí navrch a je teda sýtejšia, zrejme určená pre pánov, ktorým chutia "chrumkavé dámy". V každom prípade, nech už sa rozhodnete pre mužskú alebo ženskú verziu chrumkavého toastu, budete môcť zažiť tradičné a typické francúzske chute priamo vo svojej kuchyni bez toho, aby ste museli pripravovať komplikované jedlá ovenčené michelinovskými hviezdičkami, pretože v jednoduchosti je nielen krása, ale aj skvelá chuť.

Leto s ovocím

24.06.2018

Tento rok sa leto ohlásilo akosi skoro a tak aj príroda ponúka o niečo skôr svoje letné lákadlá. Jahody sa mi tento rok takmer neušli, čerešne budú pomaly končiť, na stánkoch trhovníkov vládnu marhule a melóny a už sa objavujú broskyne, nektarinky a obávam sa, že uprostred letných prázdnin už zaútočia aj typicky jesenné hrušky, slivky a jablká. Je mi jasné, že supermarkety ponúkajú celý tento sortiment celoročne, ale ich "čerstvé" ovocie má väčšinou za sebou tisícky kilometrov a kilá chemických prípravkov na sebe, aby zvládlo túto cestu a mohlo sa tváriť "úplne čerstvo" pod umelým svetlom reťazcových pultov a pritom vám doma často zvädne (alebo dokonca aj splesnivie) do dvoch dní od zakúpenia. Už dávno ma prestalo lákať toto unisex ovocie, ktoré bez ohľadu na druh chutí rovnako a vôbec nevonia. Môže sa tváriť čerstvo, ale tú vôňu a sladkú chuť prirodzene dozretého ovocia, natrhaného len pár kilometrov od vášho domu, nedokáže nahradiť. Navyše, letnému slnku sa darí vyvolať v každom kúsku ovocia akúsi tajomnú reakciu premeny tepla a svetla na sladkosť a šťavnatosť, ktorú žiadne reťazcové ovocie jednoducho nemá. Ak máte čo i len najmenšiu možnosť ochutnať lokálne a sezónne čerstvé ovocie, práve odtrhnuté zo stromu, neváhajte ani chvíľku a vychutnajte si skutočnú chuť leta. Vdychujte vôňu malín, nechajte tiecť šťavu z broskýň po brade (aj po tričku), užite si jemnú kyselkavosť egrešov a ríbezlí a neprekonateľnú chuť marhúľ. A zopár kúskov si odložte na domáci džem alebo skvelý ľahký letný koláč, ktorý praje nielen zdraviu, ale aj figúre v tejto plavkovej sezóne a poteší aj bezlepkáčov.

Na koláč budete potrebovať: 5 vajec (bielka oddelené od žĺtok), štipku soli, 180 g krupicového cukru, šťavu z dvoch citrónov, 50 ml vody, 350 g mandľovej múky a 1 škrobový prášok do pečiva. Na krém postačí 250 g tučného tvarohu (alebo mascarpone), 200 g Lučiny, 200 g smotany na šľahanie, 100 g práškového cukru a ovocný džem.

Z bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtka vymiešame s cukrom do peny, pridáme vodu, citrónovú šťavu, mandľovú múku s práškom do pečiva a nakoniec zľahka primiešame sneh. Cesto vylejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy a pečieme 55 minút pri 175 stupňoch. Zatiaľ mixérom vyšľaháme tvaroh (alebo mascarpone), Lučinu, smotanu a cukor na tuhý krém, ktorý odložíme do chladničky. Po vychladnutí korpus rozrežeme, polovičku natrieme ovocným džemom a 2/3 krému, prikryjeme druhou polovičkou a potrieme zvyškom krému zo všetkých strán. Povrch ozdobíme tým istým čerstvým ovocím, z ktorého bol vyrobený džem a čerstvou mätou.

Úžasné na tomto koláči je, že ho môžete piecť celé leto každý týždeň a nezunuje sa, lebo stačí obmeniť ovocie, podľa toho, k akému sa práve dostanete, a pritom zakaždým bude chutiť skvele a po lete. Zabudnite teda na umelo udržiavanú čerstvosť supermarketového ovocia a hor sa do babkinej (alebo susedovej) záhrady, či do lesa na čerstvé ovocie, ktoré bezkonkurenčne kraľuje letu. Vyberte sa na trh a prechádzajte sa pomedzi stánky s ovocím so zatvorenými očami a podľa vône identifikujte ponúkaný sortiment. Dôverujte svojím zmyslom a vyberte to najvoňavejšie, bude určite aj najchutnejšie a zaručene čerstvé...

Chlieb náš každodenný....

raňajková reštaurácia Le Pain Quotidien v Paríži

27.05.2018

Všade kam sa pozriem, samý kvások - v časopisoch, na internetových fórach, farmárskych trhoch, v chladničkách kolegýň, dokonca aj moji študenti vo svojom voľnom čase pestujú kvások a pečú doma chlieb. Kvásková mánia ovládla Slovensko a spôsobila revolúciu aj v ponuke dopekaných mrazených pekárenských výrobkov v supermarketoch.

Svoj prvý kváskový chlieb som ochutnala pred takmer 10 rokmi v Paríži, v netradičnej pekárni Le Pain Quotidien (Každodenný chlieb), ktorá bola zároveň akousi reštauráciou, kde podávali čerstvo upečený kváskový chlieb a bagety počas celého dňa. Zaujímavé bolo, že v reštaurácii bol jeden veľký, niekoľko metrov dlhý drevený stôl, na ktorom boli otvorené džemy, med, rôzne nátierky, nádobky s maslom, váza s kvetmi a miska s ovocím. Celý interiér pripomínal starodávnu priestrannú kuchyňu v dome na vidieku, kde sa niekoľkogeneračné rodiny spolu stretávali pri spoločnom jedle. Jednoducho ste si k tomuto stolu prisadli a už vám priniesli košík s čerstvým pečivom, ktoré ste si natreli maslom, zapíjali horúcou kávou alebo kakaom a veľkí hladoši si mohli doobjednať aj vajíčka na rôzne spôsoby alebo zdravšiu granolu s jogurtom, či jeden zo štyroch typov bohatého brunchu, všetko v BIO kvalite. Prvú takúto pekárenskú reštauráciu si otvoril Alain Coumont v Bruseli v roku 1990 a jeho cieľom bolo nielen piecť poctivý kváskový chlieb, tak ako sa piekol celé generácie v jeho rodine, ale zároveň vytvoriť miesto, kde by ste sa cítili ako doma, i keď ste od svojho domu ďaleko. Vďaka tejto filozofii a voňavému chlebu si reštaurácia rýchlo získala veľkú popularitu a dnes je ich otvorených viac ako 200 po celom svete, na všetkých kontinentoch. Nielenže si tam môžete pochutnať na skvelom chlebe, ale aj si užiť spoločne strávené chvíle s vašou vlastnou alebo náhodnou spoločnosťou. Niekedy si k vám prisadne aj pekár a porozpráva sa s vami ako starý známy. Čas tu plynie pomaly a bez náhlenia, presne tak ako samotná príprava chleba.

V súčasnosti sa aj na Slovensku objavujú podobné koncepty reštaurácií založených najmä na ponuke raňajkového menu, ktorého základom je kvalitné pečivo a domáce nátierky a neskôr počas dňa obohateného o jednoduché teplé pokrmy. V Bratislave je to napríklad Moods bakery alebo Ranô ptáča či Štúr Café, v Trnave zasa Náš chlieb, ktorý je zrejme ešte iba na začiatku svojej cesty, pretože si inak neviem vysvetliť slabú ponuku pečiva (hoci výborného kváskového) ani nie hodinu po otvorení a napriek tomu, že na svojej internetovej stránke k nemu sľubujú aj masielko a kávu priamo na mieste, nič podobné nám neponúkli, možno aj preto, že nie je si tam zatiaľ kde sadnúť. Ako príležitostné spestrenie svojich stravovacích zvyklostí sú tieto miesta určite fajn, ale pre každodenný život je výhodnejšie pokúsiť sa upiecť si svoj chlieb doma. Dopestovať si a starať sa o svoj vlastný kvások a pravidelne niekoľkokrát týždenne piecť chlieb pre celú rodinu určite nie je jednoduché a navyše moje deti odmietajú, aby nám v chladničke "niečo" žilo, takže som našla ľahšie riešenie, ako sa dostať k dobrému chlebíku malou skratkou. Tento recept na domáci chlieb je naozaj jednoduchý a príprava ešte ľahšia, takže už vám nebude nič stáť v ceste, aby ste vymenili v igelite balený a nákrájaný chlieb za voňavý a domáci. 

Potrebujete preosiať 650 g pšeničnej hladkej chlebovej múky (T-650) a 50 g hladkej ražnej múky (T-1150). Do misky potom nalejete 450 ml vody, pridáte 2 kávové lyžičky soli, prisypete preosiatu múku a nakoniec 3/4 kávovej lyžičky sušeného droždia. Vypracujete hladké cesto (najlepšie pomocou kuchynského robota, ktorého necháte miesiť cesto 20 minút), dáte do vhodnej nádoby na pečenie (ja používam podlhovastú teflónovú), necháte aspoň 1 a pol hodiny vykysnúť, potriete vodou a pečiete vo vyhriatej rúre na 200 stupňov do chrumkava, čo môže trvať 40-50 minút. Vôňa, ktorá sa šíri z rúry, prinúti bez reptania všetkých členov vašej rodiny, aby zasadli k spoločnému stolu a vychutnávali spolu s vami ešte teplý, maslom natretý chlebík s chrumkavou kôrkou. Vďaka tomuto rýchlemu receptu bude váš chlieb každodenný naozaj váš a navyše bude skvelo chutiť a vaša rodina bude mať o dôvod viac, prečo sa spolu stretnúť a užiť si spoločné chvíle pri stole....

Óda na croissanty

Mandľové croissanty

11.03.2018

Tí, čo ma poznajú, vedia, že keď počujem niekoho hovoriť o croissantoch ako o "kroisantoch" alebo "kroasánoch", naskakuje mi vyrážka. Spotvorená výslovnosť sa mi prieči nielen kvôli mojej profesii (profesorka francúzštiny), ale najmä kvôli pocitu, že touto zlou výslovnosťou znevažujeme samotný croissant (vyslovuj "kruasan"), ktorý je pre mňa kráľom medzi pečivom. Hovoríme prirodzene o tých francúzskych origináloch, ktoré majú jemne sladučkú chuť, sú zložené z množstva tenučkých vrstvičiek chrumkavých na povrchu a vláčnych vo vnútri a voňajú a chutia po masle, presne ako rána vo Francúzsku. Už od šiestej ráno sa ulicami šíri neodolateľná vôňa tohto ikonického francúzskeho rožteka. Keďže pracovné a školské povinnosti Francúzov začínajú najskôr o ôsmej (okrem pekárov samozrejme), je dosť času ísť si kúpiť práve upečený croissant, rovnako čerstvé noviny a s bagetou pod pazuchou sa vrátiť domov a v pokoji si vychutnať raňajky, ktoré sú vo Francúzsku vždy sladké. Káva, kúsok bagety natretej maslom a džemom, croissant a čerstvá pomarančová šťava. Ak si Francúz radšej pospí, rovnaké raňajky dostane aj v kaviarňach, pričom sa nemusí báť doniesť si svoj vlastný croissant od svojho osvedčeného pekára a natrúsiť s ním pri pulte nad šálkou kávy čítajúc noviny a diskutujúc s čašníkom o včerajšej večeri alebo futbalovom zápase. Tí najuponáhľanejší Francúzi si kúpia cestou do práce kávu a croissant so sebou a trúsia s ním buď v metre, autobuse, vlaku, aute alebo na ulici. Skrátka ráno na croissant (alebo jeho zvyšky) narazíte úplne všade.

Našinec moje nadšenie nepochopí, kým neochutná ten pravý francúzsky originál, pretože to, čo sa pod týmto názvom predáva u nás, je len vzdialene pripomínajúcou náhražkou. Jedinou zhodnou vlastnosťou je tvar. O vôni, ktorá sa šíri vo všetkých predajniach s vlastnou "pekárňou" potravinových reťazcov, môžeme síce hovoriť, ale jej podobnosť je minimálna, čo vyplýva prirodzene z ich zloženia - stužené tuky, konzervačné látky, umelé sladidlá a nesmiem zabudnúť na nepríjemný odór mrazeného (a niekoľkokrát nechtiac rozmrazeného) lepku. Vyzerá to ako croissant, ale rozhodne to tak nevonia a už vôbec nechutí. No a ak by ste mi chceli spôsobiť infarkt, nielen vyvolať vyrážku, ponúknite mi "kroisant 7 Days" a máte ma na svedomí. Jakživ by ste ma neprinútili považovať túto umelinu za môj milovaný croissant, pretože príprava toho pravého si vyžaduje neskutočnú pekársku zručnosť a nadanie a poctivú, niekoľkohodinovú ručnú výrobu, ktorú žiadna fabrika nedokáže nahradiť.

Vzhľadom na akútny nedostatok francúzskeho originálu a beznádejné abstinenčné príznaky odhodlala som sa na jeho prípravu v mojej kuchyni. Musím sa úprimne priznať, že mám za sebou niekoľko neúspešných pokusov - vytečené maslo úplne všade, slaná, či dokonca nečakaná cesnaková chuť, ktorá sa tam záhadne dostala so sušeným droždím, kysnuté cesto, ktoré chutilo ako stará knedľa, no skrátka začiatky boli ťažké a každý pokus ma utvrdzoval v tom, že upiecť croissant vyžaduje kvalitné suroviny tej správnej teploty, veľa času (2 dni), trpezlivosť, absolútnu presnosť vo vážení, v načasovaní pri prekladaní jednotlivých vrstiev a nastavení teploty rúry. Tento zložitý proces nie je možné urýchliť, ani oklamať náhražkami, navyše vynaložená námaha nebýva vždy korunovaná úspechom. O to viac si vážim prácu a um francúzskych pekárov a tých niekoľko mojich úspešných pokusov, na ktoré s pýchou a láskou spomínam. Ak sa mi podarí prekonať všetky úskalia a vypracovať to správne cesto, neodolám pokušeniu a okrem croissantov upečiem aj čokoládové chlebíčky pain au chocolat (u nás známe ako čokorolky) alebo chausson aux pommes (taštičku plnenú jablkovým pyré), či croissant aux amandes (mandľový croissant), ktorý som raz ochutnala pri jednej návšteve Paríža a okamžite som podľahla jeho absolútne dokonalej chuti.

Napočudovanie (a moju obrovskú radosť) práve mandľový croissant je možné si pripraviť bez problémov doma za pár minút. Navyše týmto receptom môžeme dodať šmrnc a navrátiť pôvodný francúzsky šarm aj tým našim nepodareným slovenským rozmrazeným dopečencom. Potrebujeme totiž 6-8 kúskov aspoň dva dni starých croissantov, ktoré rozkrojíme a namočíme v sirupe, ktorý pripravíme povarením  150 ml vody s 50 g cukru a 1 lyžicou rumu. Namočené croissanty plníme mandľovou plnkou, z ktorej si trochu odložíme nabok. Plnku vymiešame z 50 g masla, 60 g mletých mandlí, 60 g práškového cukru, 1 vajíčka a 1 lyžice rumu. Po naplnení croissanty poukladáme na plech, potrieme tenkou vrstvou zvyšnej plnky a posypeme mandľovými lupienkami. Pečieme 8-10 minút v rúre vyhriatej na 200 stupňov, necháme ochladnúť a pocukrujeme práškovým cukrom. Pripravte sa na chuť, ktorá vás prinúti zavrieť od slasti oči a naplno prežiť ten krátky okamih dokonalej chuťovej harmónie.

Chuť mandľového croissantu ma dokáže preniesť do ranných parížskych ulíc voňajúcich maslom, do parížskeho parku, kde si môžete vychutnať raňajky alebo olovrant v tráve, do kaviarne v akomkoľvek francúzskom mestečku, skrátka niekam, kde všetci (bez ohľadu na farbu pleti a vierovyznanie) vyslovujú toto čarovné slovo ako "kruasan" . 

Savoy

Bábovka Savoy

Mám jeden veľký sen. Stráviť aspoň jedno popoludnie vo foyer slávneho hotela Savoy v Londýne v spoločnosti distingvovaných dám v chanelovských kostýmikoch s diamantovými náušnicami decentne popíjajúcich svoj poobedňajší čaj. Nejde mi ani tak o tieto dámy, ako skôr o atmosféru tohto hotela so zaujímavým príbehom, ktorý sa začal písať v roku 1889. Bol založený Richardom D'Oyly Carte a bol to prvý hotel vo Veľkej Británii, ktorý sa orientoval výlučne na bohatú klientelu vyhľadávajúcu prepych a luxus. Carte najal ako manažéra Césara Ritza a ako šéfkuchára presláveného Francúza Augusta Escoffiera a spoločne vytvorili najvyšší štandard kvality hotelových služieb a elegantného stravovania, ktorý dovtedy nemal obdoby a priťahoval členov kráľovských rodín z celej Európy, ako aj mnohých vplyvných hostí z celého sveta, medzi ktorými je hodno spomenúť Georgea Gershwina, Franka Sinatru, Oscara Wilda, Charlieho Chaplina, Marilyn Monroe, Elizabeth Taylor, Boba Dylana, alebo Winstona Churchilla či Harryho Trumana.

Jedinečnosť hotela bola daná nielen nadštandardným komfortom ubytovania, ale i originalitou ponuky reštaurácie, ktorá sa dnes pýši Michelinskou hviezdičkou, a Amerického baru známeho svojimi originálnymi koktailmi, ktoré nájdeme v nemenej slávnej Savoy Cocktail Book (Kniha koktailov Savoy), prvýkrát publikovanej v roku 1930 so šiestimi reedíciami, poslednou v roku 2014. Kuriozitou je aj ulica v bezprostrednej blízkosti hotela, tzv. Savoy Court, na ktorej ako jedinej vo Veľkej Británii autá jazdia vpravo. Dnes je hotel súčasťou americkej siete luxusných hotelov Fairmont a po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá mu vrátila zašlú slávu, patrí k najmodernejším prepychovým hotelom sveta.

Všetko uvedené by určite stálo za návštevu, avšak nadštandardná kvalita sa výrazne prejavuje aj v nadštandardných cenách a tak zatiaľ ostáva pri sne. Vďaka kamarátovi Google, ktorý mi ponúkol nadštandardne veľa odkazov pre "Savoy", sa mi však podarilo nájsť recept na nadštandardne šťavnatú a chutnú bábovku s rovnakým menom, ktorá mi príležitostne spríjemní nedeľné poobedie a dofarbí môj savoyský sen.

Recept: 6 vajec (bielka oddelené od žĺtok), 360 g polohrubej múky, 280 g masla, 280 g práškového cukru, 250 ml smotany, 1 sáčok prášku do pečiva, 1 lyžička vanilkovej esencie, 1 veľká lyžica kakaa, 2 lyžice rumu (alebo iného obľúbeného alkoholu).Vymiešame maslo s polovicou cukru do biela. Za stále miešania pridávame po jednom žĺtka, prilejeme smotanu a vanilkovú esenciu, prisypeme múku premiešanú s práškom do pečiva a všetko spolu dobre premiešame. Zľahka vmiešame sneh ušľahaný z bielkov a druhej polovice cukru. 2/3 cesta vylejeme do veľkej bábovkovej formy vymastenej maslom a vysypanej hrubou múkou, do zvyšnej tretiny primiešame kakao a rum a prilejeme do formy. Nožíkom vytvoríme mramorovanie a pečieme v rúre vyhriatej na 180 stupňov asi 50 minút, necháme trošku schladnúť, vyklopíme z formy a ľahko pocukrujeme. 

Je zrejmé, že pri častom pečení tejto skvelej bábovky sa mi, vzhľadom na cenu a množstvo luxusných ingrediencií (vajíčka, maslo, smotana, vanilka, rum), nepodarí tak rýchlo našetriť na diamanty, ktoré by boli vstupenkou do londýnskeho Savoya, avšak pri nedeľnom čaji alebo káve v spoločnosti kúska tejto bábovky sa mi o skutočnom pobyte v Savoyi sníva akosi ľahšie:)

"Rohlíčky dnes budou obzvláště vypečené..."

Domáce rožteky

28.12.2017

K vianočnému obdobiu u mňa neodmysliteľne patrí česká filmová rozprávková klasika ako je  "Byl jednou jeden král", "Cisárov pekár" a "Pekárov cisár" ... Pri ich sledovaní sa mi vynoria spomienky na časy, kedy rohlíčky bývali skutočne vypečené - s chrumkavou kôrkou a vláčnou striedkou. Žiaľ dnes sú to už len spomienky, ktoré sú konfrontované s dopekanými mrazeninami z obchodných reťazcov, prípadne balenými pekárenskými výrobkami s nekonečnou trvanlivosťou, ktoré si i po jej expirácii zachovávajú rovnaké vlastnosti ako v deň balenia - papierovú chuť, neprirodzenú farbu a umelo nafúknutý objem. Ešte je tu možnosť kúpiť si čerstvé rožky z miestnej veľkopekárne, ktoré síce bývajú chrumkavé, ale len pár hodín po upečení, potom sa menia na gumovú hmotu, ktorú máte problém odhryznúť alebo odkrojiť. Chrumkavosť sa im vráti po troch dňoch sušenia na radiátore, ale to už sú vhodné samozrejme len na strúhanku alebo rozbíjanie susedových okien. To, že pečivo už nie je, čo bývalo, som si naplno uvedomila, keď sme sa na ňom pokúšali vypestovať pleseň na účely laboratórnych prác na biológiu pre môjho syna. Pečivo skrátka odmietlo splesnivieť napriek našej urputnej niekoľkotýždňovej snahe. A tak v záujme synovho vzdelania, ako i oživenia spomienok z detstva na chrumkavé pečivo, som sa podujala vyskúšať si rolu cisárovho pekára Mateja, ktorý pre jeho veličenstvo Rudolfa II. vo filme dokázal upiecť "rohlíčky obzváště vypečené". Na záver mu s tým síce pomáhal Golem, ale pri tomto jednoduchom recepte ho perfetkne nahradí kuchynský robot (predsa len doba trošku od Rudolfových čias pokročila :) Napriek možnosti použiť potrebné suroviny filmovým systémom "přiměřene", tu je ich presný rozpis i postup:

21 g čerstvého droždia, 3 lyžice rozpusteného a schladnutého masla, 500 g polohrubej múky, 10 g krupicového cukru, 10 g soli a 250 ml vlažnej vody. Vo vode rozpustíme droždie, pridáme maslo, múku, cukor a soľ a vypracujeme vláčne a nelepivé cesto. Necháme kysnúť 2 hodiny, pričom ho každých 30 minút trikrát preložíme. Vykysnuté cesto rozdelíme na 8 kúskov, stočíme do guličiek a necháme 10 minút odpočívať. Guličky potom rozvaľkáme na trojuholníky, stočíme a vyvaľkáme na rožky. Poukladáme na plech a necháme 45 minút (alebo cez noc v chladničke) nakysnúť. Pečieme v rúre vyhriatej na 250 stupňov 10 minút dozlatova.

Tieto rožteky sú skutočne chrumkavé na povrchu a vláčne v strede, a chutia výborne i na druhý deň - ak vám dovtedy vydržia:) Vďaka tomuto receptu si môžete dopriať poctivé pečivo a to nielen cez Vianoce a verte, že vás za to vaša rodina bude mať radšej ako soľ....

Najchutnejší jablkový omyl

Tarte Tatin v čajovni Mariage Frères v Paríži

29.10.2017

Jeseň je bezpochyby sezóna jabĺk - práve dozreté domáce sa dostávajú na farmárske trhy, pozbierané sa krájajú a sušia, varia na kompót alebo nechajú kvasiť a premieňajú sa na mušty a čoraz obľúbenejšie cidre. Jablko je snáď najznámejším ovocím, prospešným nášmu telu v akejkoľvek podobe. Jablko sprevádza ľudstvo od nepamäti na jeho ceste za poznaním, práve jablko bolo tým ovocím zo stromu poznania, ktoré ponúkla Eva Adamovi, práve jablko padlo na hlavu pánovi Newtonovi, aby pochopil jeden zo základných fyzikálnych zákonov a práve jablko musel z hlavy svojho syna zostreliť Wiliam Tell, aby prispel k slobode svojho národa. Jablko je snáď v každej slovenskej ľudovej pesničke a spájajú sa s ním mnohé vianočné zvyky a tradície. Okrem jeho tisíckrát popísaných priaznivých účinkov na naše zdravie sa však jablko spája aj s temnou stránkou tohto či onoho sveta. O jablko sa na gréckom Olympe pobili Héra, Aténa a Afrodita, jablko otrávilo Snehulienku a mnohé vojny vznikli kvôli takému či onakému jablku sváru.

A bolo to opäť jablko, ktoré zohralo hlavnú úlohu aj pri jednom z najznámejších gastronomických omylov. Sestry Tatinové si chystali k čaju jablkový koláč, ale ich roztržitosť spôsobila, že na plech dali najskôr cukor, jablká a až potom cesto. Zaujímalo by ma, na čo pri pečení mysleli, avšak vďaka ich nepozornosti uzrel svetlo sveta jeden z mojich najobľúbenejších koláčov - Tarte Tatin. Práve tento obrátený jablkový koláč, kde na chrumkavom ceste je vrstva jabĺk pokrytá karamelom, je jednoducho dokonalý - je jednoduchý na prípravu (veď ho zvládli aj popletené sestry Tatinové) a dokonale chutný - spojenie karamelu, šťavnatých jabĺk a krehkého maslového cesta je skrátka neprekonateľné a ostatné  jablkové koláče sa pri ňom zdajú akési obyčajné.  

Pravý Tarte Tatin môžete ochutnať v ktoromkoľvek parížskom bistre, ale ten najlepší majú v čajovni  Mariage Frères. Je to najstaršia parížska čajovňa založená v roku 1854 a jediná s nepretržitou prevádzkou až doteraz. Založili ju dvaja bratia Mariageovci a dodnes tu obsluhujú výlučne mladí muži oblečení celí v bielom. Poviem vám, že nechať sa obsluhovať sympatickými, starostlivo upravenými mladými čašníkmi a pritom si vychutnávať ten najkaramelovejší a najmaslovejší jablkový koláč podávaný s teplým vanilkovým krémom, je jednoducho niečo, čo si nemôžete nechať v Paríži ujsť. Ku fantastickému koláču vám čašník ochotne poradí s výberom čaju, ktorý sa najlepšie hodí ku koláču i  k vašej chuti a všetko vám naservíruje na pravom porceláne. Lesklý karamel na Tarte Tatin odráža belosť uniforiem čašníkov i obrusov a vy sa môžete oddať gastronomickému sneniu v príjemne noblesnej atmosfére čajovne.

Paríž je síce ďaleko, jablká sú však na vašej záhrade alebo v špajzi a preto nič nebráni tomu, aby ste ich podľa receptu sestier Tatinových premenili na tento lahodný jesenný dezert.

Na cesto budeme potrebovať 200 g hladkej múky, 140 g masla, 70 g práškového cukru a 1 žĺtok. Zo všetkých surovín vypracujeme cesto a necháme hodinku odpočívať v chladničke. 1 kg jabĺk olúpeme, zbavíme jadier a nakrájame na plátky. V hrnci si rozpustíme 50 g masla s 50 g kryštálového cukru, vložíme jablká a dusíme asi 3 minúty. Dno okrúhlej formy vysypeme 150 g kryštálového alebo hnedého cukru (tí zdatnejší cukrári si môžu z rovnakého množstva cukru pripraviť v hrnci karamel a ten vyliať na dno formy) a poukladáme plátky masla, na ktoré rozložíme jablkovú zmes. Z vychladnutého cesta vyvaľkáme plát o 1 cm väčší ako je forma, prenesieme ho na jablká a okraje zatlačíme. Koláč pečieme 35-40 minút pri 180 stupňoch. Po upečení necháme 10 minút chladnúť, potom formu otočíme a koláč vyklopíme. Podávame teplý, najlepšie s anglickým krémom (ktorý sa pripravuje z pol litra mlieka, 8 žĺtkov, 50 g kryštálového cukru a dužiny z 1 vanilkového lusku), ale skvelo chutí aj s vanilkovou zmrzlinou, šľahačkou alebo len taký samotný so šálkou šípkového čaju.

Existuje niekoľko desiatok variácií na tento recept - môžete ho pripraviť ako malé tartaletky, jablká vymeniť za hrušky alebo experimentovať s cestom. Ako vraví jedno slovenské príslovie, jablko nepadá ďaleko od stromu a preto chuť všetkých vašich tatinovských experimentov bude určite skvelá. A ak sa niečo nevydarí, možno vznikne nový slávny "pomýlený" koláč a svet bude bohatší o ďalší skvelý jablkový recept:)

Louvre v obývačke

Čokoládová tartaletka z Louvru

10.09.2017

Nedávno sa mi vybavili spomienky na jednu z mojich návštev parížskeho Louvru, a nešlo pritom o umenie, ale o niečo celkom iné. Nepamätám si už čo všetko som v ten deň v múzeu videla, v pamäti mi však utkvelo, ako som si zmorená niekoľkohodinovým objavovaním umeleckých pokladov Louvru sadla do kaviarne Café Marley, ktorá sa nachádza v jednom z jeho krídiel s výhľadom na hlavné nádvorie so slávnou sklenou pyramídou. Objednala som si café noisette ("kávu oriešok", ktorá získala svoje meno podľa farby, ktorá pripomína farbu lieskového orieška  - je to vlastne espresso s kvapôčkou mlieka) a čokoládovú tartaletku. Ešte dnes, keď zavriem oči, cítim vôňu lahodnej kávy a chuť rozpúšťajúcej sa čokolády na jazyku. Čo však robiť, keď Louvre je viac ako tisíc kilometrov ďaleko a možnosť, že by som sa opäť mohla prechádzať v úchvacujúcich priestoroch tohto múzea, ktoré považujem za absolútny top medzi múzeami, je v nedohľadne? No predsa upiecť si tartaletky doma, uvariť kávu, pohodlne sa usadiť, zavrieť oči a nechať sa unášať spomienkami. Našťastie som si pri mojej prvej návšteve Louvru kúpila veľkého sprievodcu, takže s pusou plnou čokolády z tartaletky stačí v ňom listovať a ilúzia je dokonalá. V dnešnej dobe, keď Louvre ponúka na internete i virtuálnu prehliadku, by bolo odo mňa sebecké, keby som si recept na skvelé čokoládové tartaletky nechala pre seba a obrala vás o tento umelecko-gurmánsky pôžitok. Takže, aby Louvre mohol prísť aj do vašej obývačky, tu je recept:

Čokoládové tartaletky z Louvru

Cesto: 1 vajce, 125 g cukru, 250 g hladkej múky, 125 g masla

Plnka: 200 ml smotany (33%), 200 g čokolády (min. 50%)

Zmiešajte všetky ingrediencie na cesto, vymieste do hladka, vytvarujte bochník, zabaľte do potravinovej fólie a dajte aspoň na pol hodiny do chladničky. Cestom potom naplňte nízke formičky na tartaletky s priemerom 10 cm a pečte v rúre vyhriatej na 180 stupňov 15 minút. Upečené tartaletky nechajte vychladnúť a naplňte čokoládovou plnkou. Na plnku nalámte čokoládu do misky, zalejte horúcou prevarenou smotanou a vymiešajte do hladka. Naplnené tartaletky dajte stuhnúť do chladničky, najlepšie cez noc.

A ak sa náhodou niekedy do Louvru dostanete, určite si nechajte chvíľočku na strávenie všetkého toho umenia pri šálke kávy a čokoládovej tartaletke v slávnej kaviarni a verte mi, že sa aj vám už navždy bude umenie spájať s čokoládou:)

Share this page